Peter Gärtner | Foto: Tomáš Kuša

Keď sa to dá v Štokholme, musí to ísť aj v Bytči

Peter Gärtner vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. Pracoval ako premietač v kine, robotník na stavbe, televízny scenárista, predavač kníh a bábkoherec. Dnes je hlavným dramaturgom multižánrového festivalu Hviezdne noci v Bytči, ktorý je takou malou Pohodou uprostred mesta. V rozhovore pre MLOKi nám povedal aj to, ako sa dá na letnom festivale nezarobiť.

 

Kiosk, deň posledný – Prázdne La la la la laaaa laaaaa

Odrazu náhlivejšie sŕkanie kofeínu a šuchtavé kroky do priestoru S2 (aj z dôvodu príjemného úkrytu pred slnkom) ma utužili v optimistickej viere, že posledné umenie (performance, inscenácie, inštalácie...) na tohtoročnom Kiosku by mohlo mať potrebné regeneračné účinky (fyzické i tie duchovné) pred vstupom do reálneho sveta po festivale. Ale kývať sa do rytmu hip-hopu a počúvať intelektuálne nabitý rap je po dvoch prebdených festivalových nociach ťažšie než ťažké.

Kiosk, deň tretí – medzi neprijatím a adoráciou, medzi iróniou a vážnosťou

Deň tretí ako metronóm. Z jednej strany na druhú kývu sa nám nohy z miesta S do miesta S. Koncert pre 100 metronómov odrážal stav celého dňa. Každý sa vo svojom vlastnom rytme v istom momente spojí s inými telami a dušami, ťuká v symbióze.

Kiosk, deň prvý – nerovnováha umeleckého procesu

Tohtoročný festival Kiosk je zameraný na proces. Pred výsledkom je práca. Aj keď sa budeme baviť o tej umeleckej, nemôžeme vynechať tú „reálnu“. Grantové žiadosti, žiadosti o rezidencie, nájdenie priestoru pre realizáciu a na záver... úspešné vyúčtovanie všetkého. Napriek tomu, jedno dielo jednému umelcovi pre jedno prežitie nestačí. Umenie je fordizmus v praxi. A prvý deň to bolo citeľné aj na festivale.

Soňa Ferienčíková, Mária Júdová, Alexandra Timpau: Everywhen  (foto: J. Julény)

NuDanceFest 2018 očami Jakuba Molnára No.1

Téma symbolického „osmičkového“ roku sa doteraz nevyhla takmer žiadnej debate, predstaveniu, výstave či televíznemu programu. Aj organizátori medzinárodného festivalu súčasného tanca a pohybového divadla NuDanceFest dramaturgicky koncipovali 13. ročník ako „komentár“ k historickým výročiam, ktoré si Slovensko i Česko tento rok pripomína. Nešlo však o pietne tanečné sympózium o geografickej príbuznosti, ale o miestami drsnú reflexiu historicky analogických kríz a súčasnej tekutej spoločnosti, ktorá prežíva obdobie zmätkov (sociálnych, ekonomických, politických i kultúrnych).

Tanzplattform in Deutschland No.1

Nemecká prehliadka súčasného tanca sa tento rok rozhodla zmeniť názov z Tanzplattform Deutschland na Tanzplattform in Deutschland. Navonok marginálny rozdiel je v skutočnosti veľkým krokom. Tento festival sa možno vôbec ako prvý svojho druhu vzdáva prívlastku národnej prehliadky. Dôvodmi sú globalizácia i vzostup extrémneho pravicového hnutia v Európe

Malá inventura 2018 očami Barbory Forkovičovej No.2

Téma, ktorá sa tento rok na festivale Malá inventura objavila niekoľkokrát, sa týkala otázok národnej identity. O kritický pohľad na to, čo tvorí jej základy a čo pre nás dnes vôbec znamená, sa pokúsila aj inscenácia Fidlovačka aneb Kdo je my, ktorá vznikla v rámci spolupráce skupiny Spielraum Kollektiv s platformou Archa.lab (réžia Linda Straub). 

(Nielen) 71ème Festival d’Avignon

Krátko pred desiatou večer sa na pravom brehu rieky Rhône zhromaždila hŕstka ľudí. V dlhom rade každý čaká na malý zázrak, o ktorom sa za ohromne krátky čas hovorilo v celom Avignone. Pohľady sú zapichnuté smerom na východ, kde sa za stromami niekde v diaľke týči Palais des Papes. Za chrbtom im čakanie na festivalový zážitok spríjemňuje pohľad na žiarivú pevnosť Fort Saint-André.

SPIELART očami privilegovanej (neskúsenej) bielej ženy

Festival SPIELART, ktorý sa už od roku 1995 koná v dvojročných intervaloch v nemeckom Mníchove, sa vo svojom programe tentokrát zameral na tvorbu krajín vzdialenej Afriky a Ázie. Výrazne farebný vizuál festivalu odzrkadľoval rôznorodosť, ktorá vládla v zastúpení množstva krajín v programe, ale aj v témach, o ktorých umelci vypovedali, či v ich formálnom spracovaní. Kombinácia sýtych farieb okrem toho evokuje aj akúsi exotiku, príznačnú pre africké, či ázijské národy. Tak to prinajmenšom vnímam ja: biela žena, Slovenka, alebo (ako sa sama rada vidím) Európanka, ktorá nikdy svoj rodný starý kontinent neopustila a všetko, čo o zvyšku sveta vie, sa dozvedela len sprostredkovane.

Nowy Teatr: Jedno gesto (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2017, deň štvrtý: Znaková poézia, ktorá prehovára z duše

Varšavský Nowy Teatr, ktorý už dlhodobo patrí medzi progresívne, doma aj v zahraničí populárne poľské divadelné scény, sa na festivale predstavil s inscenáciou Jedno gesto. Tá je svojou formálnou čistotou a tematickou jednoduchosťou v protiklade k eklektickej a pompézne pôsobiacej poetike obvyklej tvorby tohto divadla. Jej myšlienková podstata vychádza z obyčajného života štyroch neobyčajných ľudí, ktorí na javisku prostredníctvom osobných príbehov apelujú na verejné dianie v spoločnosti.

Cirk La Putyka, Rootlessroot: Black Black Wood (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2017, deň tretí: #vrodenéputáakozákladnájednotkaexistencie

Zahraničnú časť nedeľného programu tvorila inscenácia Black Black Woods pražského divadla Cirk La Putyka, ktorá je tretím komponentom trilógie orientovanej na tému fundamentálnych rodinných vzťahov v živote človeka. V (zatiaľ) finálnej časti upriamili tvorcovia pohľad na vzťah medzi synom a otcom, ktorý zobrazili prostredníctvom jeho rôznorodých a často protipólnych foriem. Zamerali sa na pozitívne aj negatívne aspekty a vyzdvihli premenlivý, zložitý či nepredvídateľný charakter základného puta v rámci našej existencie. 

M. Rázusová-Martáková: Jánošík (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2017, deň druhý: Odkazy, otázky, snenie

Do slovenskej sekcie festivalového programu sa dostala aj najnovšia adaptácia príbehu o zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi z nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Režisér Rastislav Ballek inovatívne posunul Martákovej intelektuálneho junáka ešte viacej do filozofickej a symbolickej roviny.

Stránky

Subscribe to RSS - festival