P. Fornayová: Manifest možností (foto B. Dolinajová)

Manifest porevolučných zlyhaní

Po intermediálnom fiktívnom dokumente Hra na budúcnosť_SF (2017) a intímnejšej performancii o podobách rôznych koncov – života, umeleckej kariéry, spoločnosti Koniec koniec (2018) sa v najnovšom diele Manifest možností Petra Fornayová odkláňa od apokalyptických prognóz a prinavracia sa do minulosti. Pohybovo, naratívne aj vizuálne sprítomňuje prednovembrové spomienky, udalosti aj konania, ktoré nasledovali po Nežnej revolúcii cez telá a slová šiestich žien rôzneho veku – neherečiek, performeriek a jednej herečky.

Søren Kierkegaard, foto Sabina Schlosser

Dosť filozofie, málo života

Ako sa má človek vymaniť z okov fatalizmu a prijať, že sloboda existuje nezávisle od jeho vôle? Sloboda, ktorá neznamená len povinnosť voľby, ale súčasne priznáva jej ťažobu? Tieto otázky sú nosnou tézou inscenácie o živote, tvorbe a filozofii dánskeho filozofa a predchodcu existencialistov Sørena Kierkegaarda.

Portugal Não é um País Pequeno (foto: Maria Joana Figueiredo)

Prvá Pro-téza: portugalská, postkoloniálna, prednášková

„Sú spôsoby, ako si spomínať a sú spôsoby, ako si spomínať kolektívne.“ Prvé vety inscenácie Portugalsko nie je malá krajina, ktoré sa ako echo zopakujú aj v závere, nás vo svojej jednoduchosti veľmi presne navedú k hlavnej téme. Každá krajina má vo svojej histórii temné miesta, o ktorých nerada rozpráva.

Julia Haribol, Sashko Brama: Vojenské meno Rama, Divadlo Pôtoň (foto: Ľuboš Dobias)

Make song, not war!

Aktuálna divadelná sezóna nie je práve najsilnejšia. Na oficiálnych aj alternatívnych scénach vládne tak trochu nuda a jediné, čo ju dokáže rozohnať, sú silné témy, ktoré reflektujú súčasnosť. V tomto smere je z čoho vyberať. Všetci cítime, že vo vzduchu visí niečo zlé. 

foto BDNR

Denníky krutosti

Prvý deň festivalu zaútočil na city. Ťažké témy našej minulosti sa objavili ako prízraky, ktoré naberajú reálne kontúry. Začalo sa to Obchodom na korze, ktorý priniesol emotívne obrazy o našej slovenskosti, neľudskosti a masovosti. A v závere večera sa všetko zaklincovalo ťažkou dokumentárnou inscenáciou Hviezdy sú tiché.

Marína, Anička, Adelka, Tonka | foto: MiloFabian.com

Drahé štúrovky (štúrovkyne?), misky naše!

Bol som si pozrieť to vaše divadielko a musím vám vyjadriť obrovský obdiv. Neviem, či by som tiež takto pred ľuďmi o svojom najtajnejšom vnútri tak pekne hovoriť dokázal. Slová vaše, najmä tie, čo ste neskôr pridali a nahrali na obraz, mi otvorili oči viac, ako keď som ich pred tým iba čítal na papieri napísané. Teším sa, že ste nehovorili iba ako ženy zatrpknuté za to, že ich muži sa viac o politiku a svoje sny starali než o ne.

Subscribe to RSS - dokumentárne divadlo