Nielen vegánstva veľa škodí

Zastávam názor, že divadlo a poker majú jednu spoločnú vlastnosť. V oboch treba občas vedieť zložiť aj dobré karty, resp. pre finálny výsledok občas vypustiť aj nejaký výstup či režijný motív. Viem si predstaviť, aké ťažké je pre tvorcu vzdať sa vtipu či režijného nápadu, ktorý v kontexte jedného výstupu funguje, no v kontexte inscenácie rozbíja kompaktný tvar. Lenže presne o tom to je. Zachovať si v istom momente odstup, racionálne zhodnotiť situáciu a pracovať s dvoma-troma základnými motívmi, ktoré celok udržia pokope. Bohužiaľ, presne tento moment sa nepodarilo pri inscenácii Vegánska apokalypsa ustriehnuť Daši Krištofovičovej (text, réžia, scéna) a Michalovi Belejovi (text a dramaturgia).

Prvotný tematický motív, ktorý rámcuje celý príbeh, nie je zlým východiskovým bodom. Tvorcovia združení v zoskupení Prvý plán a Divadle SpozaVoza sa inšpirovali skutočným príbehom Martina Ignačáka (v inscenácii má meno Igor Martiňák). Ignačák patrí k českej anarchistickej skupine, ktorej členov v roku 2015 polícia zadržala a obvinila z plánovania teroristického útoku. Ignačák následne vo väzbe začal držať protestnú hladovku, keďže mu nebola poskytnutá vegánska strava. Vo februári 2016 sa následne v Českej republike objavili útoky zápalnými fľašami na policajné autá, ako prejav solidarity s Ignačákom. Súd celú skupinu v septembri tohto roku oslobodil, keďže všetky skutky, ktoré sa dajú považovať za trestný čin, vykonala dvojica infiltrovaných policajných agentov. Rozsudok však nie je právoplatný.

Bohužiaľ, už text zbytočne odbieha do množstva detailov. Zaoberá sa manipuláciou skupiny zo strany policajtov (úvodný výstup), zneužívaním moci (znásilnenie policajtmi), fenoménom sociálnych sietí (RawSaška), internetovými kampaňami, ktoré vyprázdňujú obsah (RawSaška a Petra Martiňáková), témou ľudských práv (Gándhí a Bobby Sands), ženských práv (Emmeline Pankhurstová a Marion Wallace Dunlopová) atď. Každá z týchto tém by vydala na samostatnú inscenáciu, tu sú väčšinou obmedzené na jeden výstup. V prípade Vegánskej apokalypsy je táto roztrieštenosť dvojnásobne viditeľná, keďže podobne nekonzistentné je aj režijné spracovanie. V jednom výstupe sú herci vedení viac rozohrávať vzťahy a pracovať s psychologickým detailom (vzťah Policajta a Petry Martiňákovej), v druhom smerujú k štylizácii (Policajt v interpretácii Petra Tilajčíka), v treťom pracujú s prvkami zámerne insitného či naivného bábkového divadla (sen s Párkom a Rezňom). Takáto všehochuť či režijná exhibícia výrazne sťažuje prácu hercom. Vo väčšine výstupov musia svoje postavy, ich konania a motivácie budovať vždy znovu a znovu z bodu nula (aby nedošlo k nedorozumeniu, týmto nenarážam na fakt, že herci predstavujú viacero postáv). Momenty, ktoré by mali byť vyvrcholením istého motívu, odchádzajú do stratena. Napríklad spomínané znásilnenie Igora Martiňáka (Martin Kollár) policajtmi. Malo by ísť o moment, v ktorom vrcholí nielen tlak na Martiňáka, ale aj klaustrofobická a temná atmosféra väzenskej cely, a všetko sa to spojí s momentom poníženia. Nakoniec však k takému momentu nedôjde, pretože ani jeden zo spomínaných motívov sa tvorcom nepodarilo dôsledne vybudovať.

Ťažko potom hodnotiť výkony hercov. Pobavia momenty, keď Peter Tilajčík pracuje so svojím Policajtom ako s istou bizarnou kreatúrou (napríklad moment, keď ho privezú na vozíku). Kristína Mackovčáková zas môže pracovať s relatívne najkompaktnejšou postavou RawSašky. Herečke sa napríklad darí strihať medzi hraním na kameru, ktorej obraz sa naživo premieta na priesvitnú projekčnú plochu, a hraním na divákov. Lenže to sú všetko skôr prvky herectva, než interpretácie postavy. Na to herci bohužiaľ nemajú priestor.

Osobne preferujem názor, že divadelník má skôr skúšať a experimentovať, než ísť na istotu. Radšej deväť nevydarených pokusov a jeden výnimočný a zapamätateľný, než desať priemerných a nezapamätateľných. Bohužiaľ, na Slovensku sa praktizuje väčšinou práve hra na istotu. Vegánska apokalypsa môže preto byť začiatkom procesu hľadania. Rozhodne však nie je dobrou cestou v jednej inscenácii skúšať naraz desať experimentov.

Bibliografický záznam: Zwiefelhofer, Miroslav. Nielen vegánstva veľa škodí. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2017. [cit. 22.7.2018]. ISSN 1339-8113. Dostupné z https://www.mloki.sk/node/815.