Mosný mládenca príhody a skúsenosti No. 2

Šťastné a v****é Vianoce! 

Dávno, keď som ešte len začínal s písaním príspevkov do internetového „všehomíru“, som si dal predsavzatie, že každá moja glosa bude mať istú formu. Toto je moja tretia a už teraz viem, že bude zdeformovaná. Čo už. Slávny, úspešný, uznávaný a bohatý fejsbukový glosátor asi nebudem, ale ako moja stará mať hovorí: ,,Byť úspešným na Facebooku je to isté, ako byť bohatý v Monopoloch.“ Volím teda taktiku: píš, ako p*čuješ.

V období pokoja, pohody, návštev z donútenia, opulentných hostín, rodinných kúpeľov v majonézovom šaláte, v období, kedy aj nezávislí umelci trávia čas doma, trápiac sa s vyúčtovaním grantov, sa na chvíľu čas (a mozog) zastaví. Ty len stojíš a pozeráš do blba. Sčasti je to spôsobené „gastrálnou demenciou“ (autor termínu: Peter Tilajčík) a do veľkej miery tým, že čas zrazu dostal úplne iný rozmer. Všetko je akési pomalšie. Už sú za tebou všetky nákupy dvanástich kaprov, šesťdesiatich kíl zemiakov na šalát, už aj stromček si vybojoval v čestnom súboji v rade s hrdými „my-sme-lesákmi“. Znejú koledy (približne tri dookola), všetci na vianočných trhoch (vrátane stánkarov) sú spití, detičky mrznú na pódiu uprostred nacvičenej choreografie. Je to tak, v období Vianoc musíme spomaliť, obhliadnuť sa za uplynulým rokom a uvedomiť si, že to čo máme, si treba jednoducho vážiť. Ja zatiaľ nič nemám. Nad touto glosou sedím už večnosť. Ešteže mám na to, ako som spomenul, čas.

Vianoce sú jedno veľké divadlo. Nechcem, aby to vyznelo akokoľvek pateticky, ale naozaj existuje aj istá paralela. Prinajmenšom pri vulgarizmoch.

Keď na Štedrý deň použiješ čo i len jediný vulgarizmus (samozrejme neopodstatnený), všetci ťa hneď považujú za primitíva či avantgardistu. Ty sa potom musíš cítiť trápne a zahanbene, že sa Ježiško v hrobe (resp. v jasličkách) obracia. To isté platí o masturbácii v tento sviatočný deň, ale o tom inokedy. Veď Vianoce by mali byť aj o úprimnosti, nie? Namiesto toho sa všetci tvária, akoby ešte predvčerom nep*čovali pri všetkých tých nákupoch a zhone. Ako jeden pán pred Tescom pri nákupe vianočného stromčeka. Láskavo obliehaný deťmi a manželkou pri nakladaní stromček jedličky do auta: „Ja sa na to môžem v*jebať, ruky mám celé zaj*bané od tej sk*rvenej živice, zaj*be mi to celé auto!“ Ale to je v poriadku, bolo to deň pred Vianocami, takže tieto vulgarizmy boli opodstatnené. Bod pre pána so živicou.

Jednotlivých paralel existuje určite viac, ale ako som napísal v úvode, tento môj vianočný výron nemá ašpirovať na ocenenie Glosa roka a popravde, som príliš vianočne vláčny, vianočne prázdny a nemyslím na nič iné, ako na majonézový šalát. Teda, buďme vďační za to, čo máme. Čo nám zostáva? Niekedy nič iné, ako to mať v p*či.

Pozn. autora: Tie hviezdičky nie sú hviezdičky, ale snehové vločky, aby ma náhodou niekto nezj*bal, že mu ku*vím Vianoce vulgarizmami.

Rubrika: 

Bibliografický záznam: Mosný, Braňo. Mosný mládenca príhody a skúsenosti No. 2. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2017. [cit. 16.1.2018]. ISSN 1339-8113. Dostupné z https://www.mloki.sk/node/813.