MLOKi
photo by Petra Vlčková
photo by Petra Vlčková

Nebaví vás obsah vašej poštovej schránky? Pošlú vám do nej umenie!

Otváranie elektronickej pošty je celkom bežnou súčasťou našich dní, ranným rituálom, ktorý vykonávame rovnako automaticky ako umývanie zubov. Ale kedy ste naposledy namiesto obrázka na stene sociálnej siete dostali ozajstnú pohľadnicu? Že na Vianoce od tety? A bol na nej rozkošný Betlehem a gýčovým zlatým písmom vytlačený ošúchaný veršík? Aké milé! Ale nebolo by super si raz pre zmenu nájsť v schránke namiesto účtov a nevkusných letákov kus umenia?

Teraz sa vám to môže stať. Združenie Soyart oslovilo mladých umelcov, ktorí z dvoch stovák korešpondenčných lístkov vytvorili malé umelecké diela. Originálne umenie mladých – začínajúcich, ale aj už etablovaných – maliarov, fotografov, grafikov a iných tvorcov môže skončiť aj na vašej adrese. Zadarmo, vďaka spolupráci so Slovenskou poštou. O tzv. mail arte sa dozviete viac v rozhovore s Miškou Kučovou zo Soyartu.

Čo to je za nápad, posielať poštou umelecké diela? A čo si od toho sľubujete? (Rozumej, ako vznikla táto myšlienka a čo je cieľom projektu?)

V Soyarte sa snažíme mladé umenie dostávať viac medzi ľudí, do bežného života, čo sme doteraz robili predovšetkým prenájmom diel do kancelárii. A teraz sme sa rozhodli spojiť určitú osvetu, predstavenie toho, čo sa medzi mladými výtvarníkmi deje a ten pekný moment, keď človek dostane ešte takú tú ozajstnú poštu. Úplne po lopate povedané, našim cieľom je, aby naozaj ktokoľvek mohol vlastniť kúsok originálneho umenia. Chceme prakticky ukázať, že súčasné umenie nie je len pre skupinku vyvolených zberateľov a galeristov, ale že sa jeho krásou môžeme tešiť všetci.

Je to z propagačného hľadiska výhodnejší (nie len v ekonomickom zmysle) nápad, než napríklad usporiadať výstavu diel vami oslovených umelcov?

Dobrá výstava je dobrá výstava, ale my sa venujeme trochu inej forme prezentácie. Predsa len, umenie v galerijnom priestore je celkom bežná vec, kým jeho prítomnosť v poštovej schránke alebo u vás doma je dosť nezvyčajná. Dúfame teda, že ľudia sa budú rozprávať o tom, čo do schránky dostali, pochvália sa svojim susedom, a ani nebudú vedieť ako, a budú sa zrazu baviť o súčasnom umení.

Je pravdepodobné, že do projektu sa ako „žiadatelia“ zapoja najmä mladí ľudia a tí, ktorí už mladé umenie sledujú. Čakáte, že bude mať širší dosah na verejnosť, než že pribudne plus mínus pár fanúšikov nejakých začínajúcich výtvarníkov?

Nuž, aj pre obmedzený počet diel je jasné, že ten fyzický dosah nie je až taký veľký – poštu od nás dostane len 200 ľudí. Ale veríme, že im urobíme takú radosť, že sa o ňu podelia s ďalšími ľuďmi. A že tí napríklad zavítajú na náš web, kde nájdu galériu všetkých pohľadníc a ďalšie diela mladých výtvarníkov. Poštou vlastne dostanú len takú pozvánku na hlbší výlet do sveta mladého umenia.

My sa tešíme, že prinášame príležitosť pre mladých ľudí, ktorí chcú mať doma originálne umelecké dielo, aj keď len malé a na papieri. Kupovať si diela je totiž náročné aj na trhu s mladým umením, a pritom práve mladí ľudia a ich záujem udržujú slovenskú výtvarnú scénu živú. Ktovie, možno tak založíme aj novú generáciu zberateľov a podporovateľov mladého umenia 🙂

V „hre“ je 200 „pohľadníc“ – a čo tí ostatní, ktorí by chceli dostať pohľadnicu? Čo ten dvesto prvý? Bude mať tento projekt nejaké verejné vyústenie, prípadne pokračovanie, ak bude úspešný?

Nuž, predovšetkým, pohľadnice sa nebudú rozdávať systémom kto skôr príde, ten skôr melie, ale žrebovaním. Registrácia na získanie diel bude otvorená 3 dni a zo všetkých adries, ktoré za ten čas nazbierame, bude algoritmom vybraných náhodných 200. Takže šancu majú rovnakú všetci, aj tí, čo svoju adresu zapíšu v piatok o 5 minút 12.

Po odoslaní adresátom tiež zverejníme všetky diela na našom webe, kde sa bude môcť každý pokochať celou galériou toho, ako sa mladí umelci postavili k výzve netypického formátu a materiálu. A samozrejme, ak všetko dobre vyjde, radi pripravíme aj ďalšiu sériu.

Akých umelcov Soyart oslovil a na základe čoho boli vybraní? Sú tam všetci súčasní mladí umelci, alebo ste nejakých vynechali? Neurazia sa tí ostatní? A čo z toho tí zúčastnení budú mať?

Uraziť by sa veru mohli, lebo šikovných výtvarníkov tu máme veľmi veľa, omnoho viac, než sa nám teraz podarilo zapojiť. Úprimne povedané, formálne kritériá sme prakticky nemali a snažili sme sa skôr vybrať ľudí, o ktorých sme predpokladali, že práve formát korešpondenčného lístka pre nich môže byť zaujímavou výzvou. Oslovovali sme ľudí, ktorých prácu poznáme a vieme, že sú vo svojom odbore nadmieru šikovní, či už ide o grafiku, fotku alebo architektúru. Tiež pre nás bolo dôležité ukázať tvorbu ľudí, ktorí zatiaľ neboli až tak na očiach verejnosti a predstaviť naozaj nové talenty. No samozrejme veľmi nás teší, že do projektu prispeli aj mladí umelci, ktorí majú na výtvarnej scéne už svoje meno. Pre nich hodnota projektu možno nespočíva až tak v propagácii ich tvorby, ako skôr v príjemnej výzve, príležitosti vyskúšať si niečo nové a tak trochu sa opäť hrať.

Ako môžem dostať taký korešpondenčný lístok? A môžem si vybrať, ktoré dielo získam?

Stačí len vložiť svoju adresu na mailme.soyart.sk. Prihlásiť sa dá od 19. do 21. marca do polnoci. Zo všetkých získaných adries vyžrebujeme 200, ktorým diela pošleme. Konkrétne diela budeme priraďovať podľa číselného poradia – chceme tým zabezpečiť naozaj férovú distribúciu diel, bez toho aby dochádzalo k nejakým chamtivým manipuláciám. Kto aké dielo nakoniec dostane, teda bude takým malým korešpondenčným prekvapením.

 

Autorka otázok Maš. Autorka odpovedí Miška Kučová.

Martina Mašlárová

Absolvovala tri stupne štúdia na Katedre divadelných štúdií, kde teraz pôsobí ako pedagogička. Na Divadelnej fakulte tiež zastáva funkciu prodekanky pre štúdium. V minulosti dosť dlho pôsobila ako redaktorka, kratšie ako šéfredaktorka časopisu kød – konkrétne o divadle. Napísala všeličo všelikam, okrem kød-u a „do mlokov“ aj do Monitoringu divadiel, Javiska, Loutkářa, SAD-u, SME Národné a i. Chvíľu bola dramaturgičkou v Divadle Andreja Bagara v Nitre, teraz je teatrologičkou a dramaturgičkou na voľnej nohe, spolupracuje najmä s režisérom Matúšom Bachyncom. Má na konte aj pár odborných štúdií, 1/3 publikácie o ochotníckom divadle a jeden preklad knihy Ako písať o divadle, ktorú vydala spolu s Mlokmi. „Ako písať o divadle“ je jej výskumná téma, okrem toho sa zaoberá queer divadlom, má rada zahraničné festivaly a vo všeobecnosti rada cestuje. Jej snom je byť polyglotka a naštíviť Polynéziu.