Cestovateľské dojmológie č. 1: Ost-ra-var, festival čo pestuje mladú kritiku

Séria príspevkov s roztodivným názvom Cestovateľské dojmológie by mala zhŕňať moje cesty za kultúrnym vyžitím kade tade po krajine-nekrajine. Štýlom útržkovitým, občas neučesaným budem komentovať, čo som kde videl. Keď sa chodí, má sa písať. Začínam článkom o českej internej prehliadke, ktorá však rokmi naberá národný charakter. 

Je mojím každoročným zvykom nabaliť koncom novembra ruksak plný teplého oblečenia a vyraziť do šedivej Ostravy. Prehliadka ostravských divadiel Ost-ra-var (26. - 30. 11. 2014) znamená v českom kontexte omnoho viac ako poznávací zájazd za lokálnym divadlom. Intenzívne stretnutie, počas ktorého miestne divadlá už 18. rokov otvárajú náruč odbornej verejnosti a nechajú sa láskať, hladiť, kopať či popľúvať, má svoj význam. Zvučné mená renomovaných kritikov, teoretikov, pedagógov a niekoľkých desiatok „analýzychtivých“ študentov na pár dní obsadia divadlá a (po nociach) miestne bary, aby mohli v rannej diskusii vychutnávať názorové zrážky. Festival je preto všestranne prospešný. Kritická obec si môže rozširovať prehľad, študenti sa nútia formovať názor a divadlá dostávajú reflexiu. Tento rok bol síce čo do počtu študentov slabší, zato zaujal vyššou mierou zhovorčivosti. Päť hodín v kaviarni divadla Petra Bezruče, kde tretí deň festivalu prebehla kľúčová debata, sa preto spätne javí ako dobre strávený čas.

Ak mám sumarizovať výkony samotných divadiel, stagnácia Národního Divadla Moravskoslezského (NDM), ktoré posledné roky charakterizovala nevýrazná dramaturgia, vágne režijné koncepcie a problematické herecké výkony, je preč. Ťažko povedať, do akej miery k tomu prispela nová dramaturgička (Dagmar Radová), ale divadlo uspokojivo rozbilo výčitky po inej dramaturgii. Inscenácie Podivný případ se psem, Macbeth (v réžii Rastislava Balleka), Večeře mali okrem výpovede aj výrazný režijný rukopis a prvá zo spomenutých aj vyrovnané herecké výkony.

Ako správnym smerom vykročilo NDM, tak na vavrínoch zaspala Komorní scéna Aréna. Minulý rok ospevovaný súbor nebol zďaleka vo vrcholnej forme. V našom kontexte neznámy text Germana Grekova a Jurija Muravického Neuvěřitelné příhody Julie a Nataši (mimochodom výborný titul pre mladé publikum) ukázal, že Aréna si poctivo buduje aj mladšiu hereckú generáciu. Najmä Zuzana Truplová napreduje z roka na rok a v mnohých aspektoch sa stáva porovnateľnou s vyspelým ostatkom súboru. Škoda, že herecký koncert nepresvedčil réžiou (Ivan Krejčí), ani výtvarným spracovaním. Na diskusiách (paradoxne) ospevovaná inscenácia mala ochotnícko-punkový nádych a okrem záverečnej efektnej tanečnej estrády nezaujala žiadnym výraznejším režijným nápadom.

Tohtoročný poklesok Arény pustil na pomyselný piedestál súbor z Divadla Petra Bezruče. Vrcholom festivalu boli Havlíčkove Petrolejové lampy. Česká trpká klasika liezla pod kožu hereckým stvárnením postupne vnútorne sa rozkladajúceho syfilitika Pavla (Lukáš Melnik) a len pomaly zo zaslepenia triezvejúcej Štepky (Silvie Krupanská). V poetike poetickej insitnosti, našiel režisér Martin Františák kľúč k drsným obrazom psychologického románu. Nečerpal z tradície filmu, ale pracoval s vlastným rukopisom významotvorných obrazov na hranici magického realizmu.

Posledný ročník teda naznačil, že východočeská priemyselná metropola divadelne nespí, ale stále napreduje. Ak máte záujem o detailnejšie informácie, pozrite sem: http://www.ndm.cz/cz/stranka/60-ost-ra-var-2014.html. Okrem „festníkov“, ktoré rozoberajú jednotlivé inscenácie, tam nájdete aj pre festivaly málo obvyklé video-spravodajstvo.

 

P.S. Ak budete v Ostrave, určite zablúďte do verejne prístupného klubu v Divadle Jiřího Myrona (prístup od chrbta budovy). Majú tam výbornú Plzeň a údajne najlepšiu tlačenku vo vesmíre. 

 

Bibliografický záznam:  Juráni, Milo. Cestovateľské dojmológie č. 1: Ost-ra-var, festival čo pestuje mladú kritiku. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2014. [cit. 25.5.2018]. ISSN 1339-8113. Dostupné z https://www.mloki.sk/node/301.