MLOKi
Mechanická Metafyzika (Coppelia Theatre) foto archív festivalu
Mechanická Metafyzika (Coppelia Theatre) foto archív festivalu

Bábkarská Bystrica 2016, deň štvrtý – Pre dospelých témy aj formy

V pondelok sa začal druhý impulz festivalu Bábkarská Bystrica 2016. Cieľovou skupinou už neboli deti, ale dospelí diváci. (Ó, áno, znova je potrebné zdôrazniť, že bábkové divadlo nie je a nikdy nebolo určené len deťom a organizátor festivalu – Bábkové divadlo na Rázcestí – sa dlhodobo snaží boriť tento mýtus.) Dnes sa nikam necestovalo, hrejivé spomienky na teplý jesenný víkend a dojemné cesty do okolitých obcí nahradilo daždivé počasie a pracovná atmosféra. Aj tento pondelok sa potvrdilo, že nie je každý deň nedeľa.

Vážne témy otvorila už dopoludňajšia konferencia na tému „Umenie na periférii“. Okrem oblastí ako sú divadlo pre batoľatá, (ne)existencia postu divadelného pedagóga či aktivity Slovenského národného divadla s vylúčenými skupinami sa venovala aj téme divadla s mentálne znevýhodnenými ľuďmi či dokonca pacientmi v paliatívnej starostlivosti.

Na neprestajne aktuálnu tému

Prvé predstavenie dňa prinieslo stále drásajúcu tému druhej svetovej vojny a holokaustu. Inscenácia Inak izraelského súboru Mightbe zobrazuje príbeh dievčatka, ktoré sa počas vojny ukrývalo na rôznych miestach a nakoniec prežilo vďaka tomu, že ho utajovali na vidieku. Autentický príbeh znie z reproduktorov tak, ako ho nahovorila jeho autorka, spisovateľka Chava Nissimov. Bábkoherečka ho ilustrovala pomocou bábky a dômyselnej scény. Predstavovala ju skriňa ako odkaz na fakt, že dievča skrývaním sa v nej, či v priestoroch za ňou prežila značný čas. Herečka z nej vyťahovala rekvizity, naznačila tajný otvor v nej, skriňa evokovala šatník, posteľ, dokonca pohľad na ulicu zhora. Predstavivosť podnecovala aj projekcia obrázkov, ktoré zastupovali fotografie nepreživších rodinných príslušníkov alebo listu, ktorý dievčatko ukryté na vidieku píše svojej matke. Inscenácia pripomínajúca na pozadí silného ľudského príbehu hrôzy, ktoré sú schopní spôsobiť ľudia ľuďom, však neponúkla výnimočný bábkarský zážitok. Balansovala na hrane ilustrácie čítaného textu, neponúkala nad ním nadstavbu. Aj po desaťročiach je téma holokaustu aktuálna a nie je zbytočné ju v divadle spracovávať, pretože ľudská pamäť je krátka a príliš selektívna. Inscenácia Inak je však viac prostriedkom edukácie stredoškolskej mládeže ako kusom pre dospelého diváka, ktorý by zvládol aj sofistikovanejšie spracovanie témy.

Tešenie formou

V inscenácii Mechanická metafyzika kládli tvorcovia dôraz na formu. Ide o výtvarno-divadelné obrazy inšpirované tvorbou surrealistickej maliarky Remendiosy Vary. Prekvapia dokonalými, do najmenšieho detailu prepracovanými bábkami s precíznymi animačnými mechanizmami. Mohli sme sledovať bábku, ktorej sa zatvárajú viečka či drobný hrniec, z ktorého sa parí. Coppelia theatre z Talianska tak prinieslo bábkové divadlo, v ktorom je podoba dôležitejšia ako téma – divadlo, ktoré teší a prekvapuje svojimi formálnymi možnosťami.

Biela košeľa, hnedá totalita

Prvý deň určený dospelým ukončilo predstavenie Katedry bábkarskej tvorby DF VŠMU. Študenti pod vedením Kataríny Aulitisovej a Markéty Plachej spracovali poviedky Jeana Paula Sartra. Išlo o divadlo formálne premyslené, s efektným použitím visiacich bielych košieľ, topánok, čiapok. Zaujímavé bolo aj pohrávanie sa s perspektívou, zobrazenie situácií, na ktoré sa niekto pozerá zhora. Inšpirovaní troma poviedkami, ukázali hraničné situácie, šialenstvo i strach. Načrtli, čo všetko vplýva na psychiku jedinca a jeho vývoj, a ako neprijatie, šikana a odvrhnutie dokážu v človeku naštartovať zlo. To všetko s odkazom na fašizmus.

Dnes sme ešte nenašli odpoveď na to, aké je súčasné bábkové divadlo pre dospelých. Záverečný deň festivalu prinesie ďalšie tri inscenácie s rôznymi prístupmi k divákovi, ktorý sa nebojí vydať aj do iného ako činoherného divadla.

Lenka Dzadíková

Absolventka odboru teória a kritika divadelného umenia na DF VŠMU v Bratislave a doktorandského štúdia na tej istej fakulte. Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave. Od roku 2021 je členkou platformy MLOKi. Venuje sa súčasným podobám aj histórii bábkového divadla a divadla pre deti a mládež. Spolupracuje na výskumných projektoch, venuje sa recenzistike v tlači, na webe aj v rozhlase.