MLOKi

ŠPILCE, ŠMAKY A (INÉ) BRAKY

Kapitola 1.

Bol horúci augustový deň. Dve spanilé devy sa vybrali na dobrodružnú výpravu za humorom. Keďže dukáty určené na dopravu minuli v šenku, pôvodne plánovaný koč ťahaný dvoma paripami museli vymeniť za štátom dotovanú mašinu na koľajniciach. Netrvalo dlho a ocitli sa obklopené rozprávkovými lesmi stredného Slovenska. Zeleň opantala ich zraky a postupne sa pod nimi začala črtať neznáma zem – Zlatá Kremnica. Nad mestom lietali kŕdle trafených husí a zo všetkých kútov sveta sa tam hrnuli kaukliari, zabávači, klauni, herci, hltači ohňa, žongléri, akrobati… Rozjarený dav pohltil neisté cestovateľky a niesol ich do samého starobylého centra, kde sa za kamennými hradbami stali súčasťou bizarného sveta festivalu Kremnické gagy. Uvedomenie si, že majú pred sebou tri dni bezbrehého veselia a radovánok, zobudilo kritické ja oboch hrdiniek. Na pery sa im tisla nástojčivá otázka: „Je možné tri dni živiť ľud humorom a vyvarovať sa pritom prvoplánovej zábavy s nízkou kvalitou?“

Kapitola 2.

Hrdinka B. vstáva, všetci chrápu –
jej potrebu ísť do divadla vôbec nechápu.
V šapitó sú všetci bdelí,
javisko sa vo dvoje delí.
Vľavo v izbe klaun sa zjaví,
vpravo tiež on!
No otočený ľudí baví.
Projekcia o 90 stupňov obrátená,
Leo – klaun pre to pochopenie nemá.
Jeho pohár na stene stojí,
avšak on sa ničoho nebojí.
Do boku padajú predmety
a Leo vo vzduchu robí premety.
Gravitáciu opatrne skúma,
nad vecami dumá…
Otočená realita nie je švanda,
no skvelý Leo s ľahkosťou klauna
ovládne priestor celý
a zubatý úsmev na nás cerí.
Originalita a štýl
aké nenájdeš v okruhu míľ!
Ten, kto spal, nech ľutuje,
že inscenácia hneď do sveta putuje.

Pod nohy sa drobizg valí,
dospelý divák však neostáva v žiali.
Mágia Naivního divadla nás opantá,
veď pozoruhodných bábok majú kvantá.
Z neba na zem baranček padá,
kamarátov si však nie dlho hľadá.
Dievčatko ho sprevádza mestom,
aj do cirkusu zájdu cestou.
Domov však začne chýbať po čase,
chcel by sa opäť pridať k nebeskej okrase.
Baranček by sa rád vrátil na oblohu,
obyvatelia mesta tak majú pred sebou neľahkú úlohu.
Všetko je nakoniec tak, ako v rozprávke býva
a baranček na zem kamarátom kýva.
Jednoduchosť a fantázia z inscenácie priam srší,
vďaka čomu naše nadšenie z nej vôbec nevyprší.
Herci vedú bábky zdatne a hravo,
inscenácia  nepôsobí vôbec vtieravo.
Radosť z divadla napĺňa sálu,
uchváti dušu veľkú aj malú.
Bábkové panoptikum cirkusového sveta pred nami vzniká
a detskému vnímaniu ani najmenšia drobnosť neuniká.  
Jedna bábka sa mení v druhú,
každá z nich je dreveného druhu. 
Nadšené ovácie zožal liberecký baranček,
„To bolo šikovné!“ kričí malý šarvanček.  

Nie všetko však uchvátilo srdcia naše,
na javisku sme zhliadli všakovaké mišmaše.
Do šapitó Bolek vkročí,
hľadisko hneď tlieska, keď ho zočí.
Jeho životom je príbeh inšpirovaný,
žiaľ nezáživne a zdĺhavo je koncipovaný.
Sentiment z každej scény presakuje,
a našim hrdinkám vôbec nešmakuje.
Polívka zo zašlej slávy ťaží,
lebo publikum po klaunovi z minulosti baží.
Slová sa strácajú v nedbalej reči,
o vyčerpanosti umelca to iste svedčí.
Dievčatá sklamanie ovládlo,
ich kritické cítenie to nezvládlo.
Okolo inscenácie sa robilo veľké haló,
v skutočnosti to zaň vôbec nestálo.

Radošinské naivné divadlo za festivalom bodku dalo,
o grotesku á la Buster Keaton sa pokúšalo.
Do detailov je zobrazený príbeh komika
a hrdinku L. po minúte ovládne panika.
V texte väzí problém hlavný,
moralizátorský tón je neúnavný.
Večné pravdy a dobro hlása smelo,
no vyznieva to násilne a umelo.
Každý jeden Busterov krok
zaťažuje pátosu smog.
Inscenácia text len ilustruje, nápady postráda,
hrdinkám to celé pripadá ako zbytočná estráda.

Kapitola 3.

Po troch dňoch úmorných horúčav a zábavy všakovakého druhu dievčence vyčerpane nasadli na mašinu, ktorá ich odviezla preč z krajiny neutíchajúceho smiechu. V hlavách mali zmätok a rozporuplné myšlienky. Na otázku nastolenú v úvode, žiaľ, našli negatívnu odpoveď. Síce sa na festivale vyskytli aj inscenácie, ktoré s humorom pracovali umne a vynaliezavo, v programe však prevažovali divadelné kusy nenáročnej a neinvenčnej zábavy. Je to dôsledkom zlej dramaturgickej koncepcie, nedostatkom financií alebo to jednoducho odráža pohľad spoločnosti na úlohu humoru a komiky v dnešnej dobe? Ani počas dlhej cesty kľukatiacej sa cez hory a lesy hrdinky nenašli kľúč k vyriešeniu tejto divadelnej záhady. 

 

Hrdinka Lusy & Hrdinka Babsi

Festival Kremnické Gagy 2015  28.8. – 30.8. 2015

Spomentuté inscenácie:
Y2D & Chamäleon Productions (CAN/DE): Leo
Naivní divadlo Liberec (CZ): O beránkovi, který spadl z nebe, p. 15. 2. 2014
Divadlo Bolka Polívky (CZ): DNA, p. 18. 6. 2014
Radošinské naivné divadlo (SK): Sláva, p. 28. 11. 2014

Barbora Forkovičová

Absolventka teórie a kritiky divadelného umenia na VŠMU a DAMU. Pracovala ako odborná redaktorka časopisu kød - konkrétne o divadle. Venuje sa divadelnej kritike, zameriava sa primárne na činohru, no obľubuje aj performatívne experimenty a nový cirkus.