Manifest porevolučných zlyhaní

Po intermediálnom fiktívnom dokumente Hra na budúcnosť_SF (2017) a intímnejšej performancii o podobách rôznych koncov – života, umeleckej kariéry, spoločnosti Koniec koniec (2018) sa v najnovšom diele Manifest možností Petra Fornayová odkláňa od apokalyptických prognóz a prinavracia sa do minulosti. Pohybovo, naratívne aj vizuálne sprítomňuje prednovembrové spomienky, udalosti aj konania, ktoré nasledovali po Nežnej revolúcii cez telá a slová šiestich žien rôzneho veku – neherečiek, performeriek a jednej herečky.

Martin Talaga: Snažím sa nebrať príliš vážne

Slovenský performer, tanečník a choreograf Martin Talaga pôsobí prevažne na českej scéne. Vytvoril tu už niekoľko úspešných autorských projektov a ako interpret má za sebou aj spoluprácu s Novou scénou Národného divadla Praha či súbormi Spitfire Company a Verte Dance. Svoj najnovší projekt Total Eclipse of the Heart, v ktorom tematizuje telo a sexualitu, predstavil v decembri v pražskom divadle Ponec a vzbudil ním rôznorodé reakcie.

Festival ako parazit

Nemecký divadelný festival SPIELART aktívne „objavuje“ mimoeurópsky kontext. Nejde o žiadny pokus o kultúrnu kolonizáciu, skôr je to snaha o nové perspektívy. SPIELART sa stará, aby bolo počuť aj doteraz nemé hlasy. Nie však národov a ani skupín, ale najmä jednotlivcov s ich osobnými príbehmi a skúsenosťami s nespravodlivosťou. Zaujíma sa o ich boj proti silovým štruktúram, stereotypom (vystihujúcejšie by bolo monotypom), „normálnosti“, tradíciám, majorite aj politickému systému.

Mono-Dublin

Napriek tomu, že Dublin Theatre Festival je prevažne prehliadkou domácej divadelnej scény, program pravidelne dopĺňa aj výber rôznorodých európskych inscenácií. Dramaturgia do medzinárodnej sekcie volí inscenácie, ktoré sú obsahom a formálnym spracovaním ojedinelé. Organizátori výber nelimitujú aktuálnosťou ich uvedenia, vďaka čomu môžu priniesť skutočne kvalitný program. Počas záverečných festivalových dní vyčnievali monodramatické divadelné formy, v ktorých tvorcovia reflektovali predovšetkým vlastnú identitu alebo samotné médium divadla.

4+4 dny v pohybu 2019 No.2: Cestou do skutočnosti

V dramaturgii programu 4+4 dny v pohybu sa tento rok dali nájsť viaceré žánrové a formálne postupy. Popri princípoch site-specific, stand-up comedy, grotesky a pohybového divadla, tu malo zastúpenie aj dokumentárne divadlo. Medzi umne štruktúrované diela so silnou výpoveďou patrili belgicko-brazílska produkcia Mining stories a performancia fínsko-egyptskej umelkyne Samiry Elagoz Cock, cock, who’s there? Obe mali schopnosť udržiavať s divákom vnútorný dialóg, ktorý pretrváva aj dlho po skončení predstavenia.

4+4 dny v pohybu 2019 No.1: V znamení rôznorodosti

Medzinárodný festival 4+4 dny v pohybu už po tretíkrát oživil Desfourský palác na Florenci. Tento rok na jeho oknách visel tematický nápis: Nikdo nemá nic, ktorý sa stal zjednocujúcim lajtmotívom pre výstavy, inštalácie aj site-specific projekty. Motto festivalu vyvoláva nekonečné množstvo otázok a reaguje na rýchlo sa meniace spoločenské, environmentálne, ale aj ekonomické zmeny, ktoré súvisia so západnou kultúrou.

Tělo v kontextu

Slovenský tanečník a performer Tomáš Danielis, který působí převážně v zahraničí, se v poslední době vrací i domů na Slovensko, kam přinesl, zde méně obvyklé, konceptuální „taneční“ formáty spojující tanec a myšlení. Svou lecture performance 21&Counting, která je jedním z jeho posledních projektů, avizuje jako opožděnou oslavu výročí dvaceti let své kariéry. Ve skutečnosti se však jedná o silně angažovanou performativní esej na téma manipulativního utváření reality a vnímání.

ČTP 2019 - 1. deň (No. 1)

Počas festivalu Česká taneční platforma (1. - 4. apríla 2019) organizovali MLOKi workshop kritického myslenia a písania o tanci PÍŠ AKO TANCUJÚ II. V rámci seminárov pod lektorským vedením vznikli reflexie všetkých festivalových predstavení. V tejto časti si môžete prečítať o predstaveniach LeŤ, FAUNUS, Nepřestávej Constellations II. Time for Sharing. Autorkami textov sú: Kamila Hrnčířová, Ivana Hlubinivá, Barbora Forkovičová a Diana Pavlačková.

Boj za svoje ja alebo boj s formou?

Festival Drama Queer tento rok prešiel výraznou zmenou. A to nielen v podobe novej graficky príťažlivej webovej stránky, vývojom prešla aj dramaturgia. Tentokrát sa orientovala na vyzretejšie inscenácie a skúsených tvorcov a performerov.

ImPulsTanz 2018 očami Martiny Mašlárovej: O čom hovorím, keď hovorím o Ivovi D.

Tento článok nebude tak celkom súvisieť s festivalom ImPulsTanz, pretože som sa v jeho rámci zúčastnila iba performancie Iva Dimcheva Avoiding DeLIFEeath. Zároveň však tento článok s ImPulsTanzom samozrejme súvisí, pretože práve tento viedenský festival súčasného tanca a performatívneho umenia Dimcheva pravidelne pozýva a je vďačnou platformou pre jeho kreatívne výboje i pre diela jemu podobných.

4+4 dny v pohybu očami Jakuba Molnára No.1

Jedným z ideových pilierov pražského festivalu 4+4 dny v pohybu je jeho každoročné sťahovanie z miesta na miesto. Okrem bohatého hlavného programu, ktorý prebieha najmä v Divadle Archa a v Divadle Ponec, si organizátori vyberú jedno miesto, ktoré sa pre daný ročník stane centrálnou baštou festivalu. Tentokrát sa kurátori po troch rokoch vrátili do takmer „neviditeľného“ (hlavne z hľadiska záujmov mesta) neoklasicistického Desfourského paláca. 

HYBAJ na tanec...

...na ten slovenský súčasný a to rovno do Prahy! Studio ALTA totiž už deväť rokov organizuje festival, ktorý prezentuje to najlepšie z našej aktuálnej scény. A tentokrát bol program taký atraktívny a exkluzívny, že sa za ním oplatilo vycestovať aj z našich zemepisných šírok (aspoň mne).

ImPulsTanz 2018 očami Kataríny Cvečkovej: Sóla vs. duety

Medzi približne päťdesiatkou produkcií medzinárodného tanečného festivalu ImPulsTanz bolo tento rok opäť možné nájsť niekoľko dramaturgických línií. Ak teda neprežívate podobne intenzívne leto ako ja. V tom prípade je tento výber nutne determinovaný jedinými možnými termínmi. Paradoxne sa mi však moja štvorica napriek tomu vyskladala do celkom monotematickej dramaturgie: sóla vs. duety.

Soňa Ferienčíková, Mária Júdová, Alexandra Timpau: Everywhen  (foto: J. Julény)

NuDanceFest 2018 očami Jakuba Molnára No.1

Téma symbolického „osmičkového“ roku sa doteraz nevyhla takmer žiadnej debate, predstaveniu, výstave či televíznemu programu. Aj organizátori medzinárodného festivalu súčasného tanca a pohybového divadla NuDanceFest dramaturgicky koncipovali 13. ročník ako „komentár“ k historickým výročiam, ktoré si Slovensko i Česko tento rok pripomína. Nešlo však o pietne tanečné sympózium o geografickej príbuznosti, ale o miestami drsnú reflexiu historicky analogických kríz a súčasnej tekutej spoločnosti, ktorá prežíva obdobie zmätkov (sociálnych, ekonomických, politických i kultúrnych).

Stránky

Subscribe to RSS - performancia