Foto: Velija Hasanbegović

Horúce živelné srdce proti hraniciam v našich hlavách

Prečo máme o ľuďoch z Balkánu toľko predsudkov? Milujeme „juhoslovanské“ more, ale v reči pre nás nie je dôležité, že Juhoslávia už vyše dvoch desaťročí nejestvuje. Podľa jadranskej zmrzliny si myslíme, že všetci z Balkánu sú zmrzlinári, pravdaže, okrem šiptárov, Albáncov, tí sú navyše aj šmelinári a pašeráci...

Foto: Ctibor Bachratý

Divadelný patvar o potvorskej Slovači

Aký je typický Slovák? Alkoholik, nevzdelanec, xenofób, homofób, politický extrémista? Každý z týchto expresívnych prívlastkov bohužiaľ dokážeme aplikovať na časť slovenskej society. No jedným z najvýstižnejších pomenovaní Slováka je „človek prispôsobivý“. Človek, ktorý si rýchlo privykne na ignoráciu akútnych problémov spoločnosti a z vlastnej lenivosti či neschopnosti odporu ich radšej zametie pod koberec.

Foto: M. Geišberg

Vtedy na divokom bratislavskom západe

Problematike deväťdesiatych rokov, ktoré boli na Slovensku divoké takmer ako americký západ, sa v poslednom čase začalo venovať viac priestoru. Prečo aj nie, veď vážne kauzy a zločiny sú ešte stále nedoriešené, v horšom prípade premlčané. Slovenské národné divadlo sa do tejto diskusie pridáva adaptáciou románu Petra Pišťanka  Rivers of Babylon v réžii Diega de Breu.

Foto: Mária Švarbová

V mene otca (i syna)?

Festival Nová dráma vo svojej histórii priniesol viacero inscenácií, pre ktoré bola charakteristická ženská optika i tematika. Je preto zaujímavou zmenou, vidieť zrazu dielo, ktoré možno označiť za výrazne a cielene mužské. Kafka.Dreaming. je performancia, ktorej najvýraznejším a najčitateľnejším motívom je otcovstvo, resp. otec. Táto línia sa vracia vo viacerých rovinách.

Foto: Ctibor Bachratý

Aj s postavami od SkRATu možno súcitiť

Čo už nové možno povedať o inscenáciách divadla SkRAT? Po formálnej stránke veľmi málo. Pre diváka, ktorý A4-ku navštevuje pravidelne, sa dajú identifikovať dve hlavné línie. Vicenovská, ktorá vychádza z pevnejšej textovej predlohy, druhá kolektívna a menej výtvarná, v ktorej omnoho viac cítiť individuálny zástoj každého tvorcu.

Foto: Peter Chvostek

Holá monštruózna človečia dreň

Kto z nás môže povedať, že sa dokonale pozná? Dokážeme s presvedčením tvrdiť, že isté veci by sme nikdy neboli schopní vykonať? Alebo o tom ubezpečujeme len sami seba, kvôli vlastného strachu z nášho vnútorného ja? Nie je predsa len násilie najautentickejším rozmerom správania človeka?

Foto: Dalibor Krupka

Aký Faust? Aký Hamlet?

Ewald Palmetshofer najskôr písal prózy, poviedky. Rád ich prednášal, čítal na verejnosti, čo už je len krok od drámy, tvrdí v rozhovore v bulletine.

Lenže akej drámy? Málo konania, veľa rečnenia, posmešne by mohol utrúsiť nejaký neprajník.

Foto: Braňo Konečný

Generácia a zeitstück

Čo je to tá generačná výpoveď? Už nejedno zoskupenie študentov a absolventov o sebe hlásalo, že tvorí generačné divadlo a produkuje generačné výpovede. Budem osobná, veď aj ja som objektom a zároveň adresátkou inscenácie Jasne, v pohode Mestského divadla Žilina

3x3 otázky pre dramaturgickú radu Novej drámy

Už dnes začína 12. ročník festivalu Nová dráma / New Drama. Hlavný program opäť ponúka prehliadku neopozeraných drám a ich inscenácií. Dramaturgickej rady ročníka 2016 – Kataríny Cvečkovej, Mareka Godoviča a Zuzany Uličianskej - sa preto v krátkosti pýtame, aké to je vidieť do útrob festivalového kolosu a čo si netreba nechať ujsť.

Subscribe to RSS - Nová dráma 2016