Divadelná Nitra, deň piaty a šiesty: Boje na osobnom aj verejnom fronte a rozpačitý záver

Posledné dni dvadsiateho siedmeho ročníka festivalu Divadelná Nitra prebiehali navonok pokojne a pomaly. V divadelných sálach však nebola núdza ani o vyostrené konflikty či angažované výpovede.

Divadelná Nitra, deň štvrtý: Virtuálna vs. subjektívna realita

Festival Divadelná Nitra pokračuje aj po výživnom víkende. V rámci pondelkového hlavného programu mohli diváci vidieť zahraničný divadelný experiment bez živých hercov, aj inscenáciu domáceho Divadla Andreja Bagara.

Divadelná Nitra, deň tretí: Teatrálnosť bez bariér

Tretí deň ponúkol zaujímavý kontrast medzi klasickou naráciou a jej takmer absolútnou absenciou. Obe inscenácie nedeľného programu však spájala čistá neohraničená teatrálnosť. Po sobotnej performatívnej prednáške Rabiho Mrouého sme sa v nedeľu ponorili do najhlbších divadelných základov.

Divadelná Nitra, deň prvý a druhý: RElativizácia REality, REvolúcia pixelov, REkonštrukcia hodnôt

Má dnešná doba ešte skutočnosť? Má hodnotu reálnosti? Ak nie, kam sa podela? Do sféry skrytej intimity jednotlivca, do dejinných udalostí, do kníh?

Kiosk, deň posledný – Prázdne La la la la laaaa laaaaa

Odrazu náhlivejšie sŕkanie kofeínu a šuchtavé kroky do priestoru S2 (aj z dôvodu príjemného úkrytu pred slnkom) ma utužili v optimistickej viere, že posledné umenie (performance, inscenácie, inštalácie...) na tohtoročnom Kiosku by mohlo mať potrebné regeneračné účinky (fyzické i tie duchovné) pred vstupom do reálneho sveta po festivale. Ale kývať sa do rytmu hip-hopu a počúvať intelektuálne nabitý rap je po dvoch prebdených festivalových nociach ťažšie než ťažké.

Kiosk, deň tretí – medzi neprijatím a adoráciou, medzi iróniou a vážnosťou

Deň tretí ako metronóm. Z jednej strany na druhú kývu sa nám nohy z miesta S do miesta S. Koncert pre 100 metronómov odrážal stav celého dňa. Každý sa vo svojom vlastnom rytme v istom momente spojí s inými telami a dušami, ťuká v symbióze.

Kiosk, deň prvý – nerovnováha umeleckého procesu

Tohtoročný festival Kiosk je zameraný na proces. Pred výsledkom je práca. Aj keď sa budeme baviť o tej umeleckej, nemôžeme vynechať tú „reálnu“. Grantové žiadosti, žiadosti o rezidencie, nájdenie priestoru pre realizáciu a na záver... úspešné vyúčtovanie všetkého. Napriek tomu, jedno dielo jednému umelcovi pre jedno prežitie nestačí. Umenie je fordizmus v praxi. A prvý deň to bolo citeľné aj na festivale.

Asi ani zahrada | foto Pro-téza /festival autorského divadla/ (facebook)

Piata Pro-téza: Koncert (a) divadlo

Posledná inscenácia resp. performancia festivalu Pro-téza českého Divadla Kámen reprezentovala v súčasnosti pomerne obľúbenú formu divadla-koncertu. Pražský súbor využil tento inscenačný princíp netradične. Vo väčšine prípadov sa tvorcovia snažia koncert čo najviac začleniť do formy divadelnej inscenácie a synkretizovať tieto dva prvky.

Štvrtá Pro-téza: Vo veku univerzálnej zmeniteľnosti hľadáme jedinečnosť

Interaktívne divadelné formy získavajú na Slovensku svoju popularitu i pozornosť kritickej obce práve vďaka kombinovaniu tradičných divadelných postupov a nových médií, aktívnemu zapájaniu divákovej mysle a tela, hravosti, objavovaniu a rozširovaniu kultúry mimo oficiálnych inštitúcií.

Tretia Pro-téza: Som T. U. R. I. S. T. A.

Počet precestovaných krajín je dnes synonymom zárezov na pažbe.1 Medzi množstvom cestovateľských tipov, online diskusií a článkov sa nájde aj téma, či vôbec cestovať alebo necestovať do Severnej Kórey. Uvažuje sa o (ne)správnosti či (ne)etickosti cestovania do krajiny a podporovaní jej turistickej atraktívnosti.

festival Protéza - Židovskí herci

Druhá Pro-téza: o hľadaní identity – hereckej, židovskej, ľudskej

Teatr Žydowski vo Varšave hrá už 67 rokov, napriek tomu veľa ľudí v Poľsku ani netuší, že také divadlo u nich existuje.

Portugal Não é um País Pequeno

Prvá Pro-téza: portugalská, postkoloniálna, prednášková

„Sú spôsoby, ako si spomínať a sú spôsoby, ako si spomínať kolektívne.“ Prvé vety inscenácie Portugalsko nie je malá krajina, ktoré sa ako echo zopakujú aj v závere, nás vo svojej jednoduchosti veľmi presne navedú k hlavnej téme. Každá krajina má vo svojej histórii temné miesta, o ktorých nerada rozpráva.

Nowy Teatr: Jedno gesto (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2017, deň štvrtý: Znaková poézia, ktorá prehovára z duše

Varšavský Nowy Teatr, ktorý už dlhodobo patrí medzi progresívne, doma aj v zahraničí populárne poľské divadelné scény, sa na festivale predstavil s inscenáciou Jedno gesto. Tá je svojou formálnou čistotou a tematickou jednoduchosťou v protiklade k eklektickej a pompézne pôsobiacej poetike obvyklej tvorby tohto divadla. Jej myšlienková podstata vychádza z obyčajného života štyroch neobyčajných ľudí, ktorí na javisku prostredníctvom osobných príbehov apelujú na verejné dianie v spoločnosti.

Stránky

Subscribe to RSS - MLOKizdat