Malá Inventura 2019 vol. 3: Spoločensky, politicky aj osobne

Pražský festival Malá Inventura aj tento rok predstavil to najnovšie z českého nezávislého divadla. „Všehodžús“ tvorcami zvolených tém a ich scénických spracovaní bol (najmä pre slovenského diváka) už tradične závideniahodne pestrý. V reportáži sa zameriam na tri diela uvedené v druhej polovici festivalového programu, ktoré sa sústreďujú na rozdielne sféry našich životov. Všetky pritom veľmi trefne diagnostikujú a svojou podstatou reflektujú realitu a jej problémy. 

Malá inventura 2019 vol. 2: Divadlo v ére robotov

Malá inventura je jeden z tých festivalov s osobitou atmosférou, na ktoré človek nechodí s prehnanými očakávaniami, ale rád sa nechá prekvapovať divadlom (použime pre túto chvíľu tento nepresný pojem), ktoré je často bizarné a prekračuje hranice. Jeden z českých kolegov kritikov mu kedysi priradil terminus technicus – „divné divadlo“. Podujatia ako tento pražský festival pravidelne spochybňujú naše myslenie o divadle v akýchkoľvek preddefinovaných kategóriách. Narúšajú našu snahu porozumieť videnému ako štruktúre, ako predvádzaniu zloženému z elementov, ktoré môžeme viac či menej chápať a uchopiť racionálne pomocou nástrojov analýzy.

Malá inventura 2019 vol. 1: Cesta vpred je o prehodnocovaní (dva rituály a jeden ruch)

Tematizovanie riportu zo 17. ročníka Malej inventury by sa mohlo javiť ako nezámerné zjednodušovanie celého podujatia i toho, čo reprezentuje. Organizátori sa tematickým heslám a festivalovým sloganom skôr vysmievajú a uvedomujú si pluralitu súčasnej divadelnej scény. Aj keď sa zdá, že filozofiou pražského festivalu je sumarizácia toho najnovšieho (čítaj najprogresívnejšieho) divadla, chýba tu kritérium, v akých hraniciach sa ono „nové divadlo“ (ak na túto terminológiu pristúpime) pohybuje a či by vôbec mali byť nejaké hranice požadované. Niektoré časti programu skôr naznačovali, že nové divadlo hlása koniec inovácií a že stále zotrvávame v postmodernom vákuu. Ide o zámerný festivalový „úškľabok“ alebo sa divadlo nevie vymaniť zo svojej recyklácie?

Malá inventura 2018 očami Laury Brechmann

Európa čelí ťažkým časom. Diskutuje sa o hraniciach, hraničných kontrolách, otázkach národnej izolácie aj európskej komunity. Populizmus a pravicoví radikáli znovu získavajú popularitu a stále viac ľudí sa riadi heslom: „Nás sa to netýka.“ Politická situácia v Európe je ale komplexná. Nie je ľahké vybrať si stranu, reagovať, zapojiť sa, pretože je stále náročnejšie všetko chápať. Aj festival Malá inventura bol tento rok o niečo viac politický ako jeho predošlé ročníky. 

Jiří Honzírek: Elita je populistický pojem

Horizont 8 je názov divadelného projektu, ktorý mal premiéru v rámci šestnásteho ročníka pražského festivalu Malá inventura. Pri tejto príležitosti vznikol rozhovor s jeho režisérom Jiřím Honzírkom, ktorého môžu diváci poznať ako tvorcu so záujmom o sociálne a politické témy. Je spoluzakladateľom brnianskeho Divadla Feste, momentálne pracuje ako režisér a dramaturg na voľnej nohe a ako hosť pravidelne režíruje vo viacerých českých divadlách.

Malá inventura 2018 očami Barbory Forkovičovej No.2

Téma, ktorá sa tento rok na festivale Malá inventura objavila niekoľkokrát, sa týkala otázok národnej identity. O kritický pohľad na to, čo tvorí jej základy a čo pre nás dnes vôbec znamená, sa pokúsila aj inscenácia Fidlovačka aneb Kdo je my, ktorá vznikla v rámci spolupráce skupiny Spielraum Kollektiv s platformou Archa.lab (réžia Linda Straub). 

Subscribe to RSS - Malá inventura