Keď si Ťapák, tlieskaj rukami, hola hej!

Nápis na nádhernej folklórnej výšivke „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania,“ ktorá visí nad scénou, je leitmotívom dedinskej rodiny, ktorú stmeľuje lenivosť a spiatočníctvo. Platia tu stáročiami overené tradície ich predkov. Idylická slovenská ľudová hudba je spätá s národnou povahou a udáva tón denným rituálom (ne)činnosti – posedávaniu na lavici, obvyklým manželským povinnostiam, posilňovaniu brucha a nie ducha, opájaniu sa alkoholom a neustálym škriepkam.

Hudba a slovo - Stravinskij + Šostakovič

Malá sála Slovenskej Filharmónie
Viac

Dobrá hudba je jedna vec, ale pridať k nej slovo a dramaturgicky ich prepojiť do jednotného celku, ktorý obohatí poslucháča hneď dvojnásobne! To je už ozaj dobre vymyslený koncept. 

Vo Filharmónii cyklus Hudba a slovo pokračuje interpretáciou Stravinského i Šostakoviča v spojení s výberom textov z kníh Solomona Volkova: Svědectví; Paměti Dmitrije Šostakoviče (AMU 2006); Igora Stravinského: Rozhovory s Robertem Craftem (Supraphon 1967) a Milana Kunderu: O hudbě a románu (Atlantis 2014). 

Umelecký druh: 

Morálka prichádza z Lesa! [Dotyky a Spojenia]

Na jednej diskusii v rámci festivalu Ostravar ktosi povedal, že renomovaný český režisér Mikulášek nikdy nevytvorí inscenáciu, ktorá je múdrejšia než on sám. To, čo by znelo ako bravúrna urážka, je však v kontexte jeho práce vlastne veľkou poklonou. Popravde, sedí to aj na inscenácie mladej dramaturgicko-režijnej dvojice Dacho-Brutovský.

Subscribe to RSS - klasika