Miloš Nikolič: Kováči (Divadelný súbor Jána Chalupku Brezno) Foto: Braňo Konečný

Dotyky a spojenia 2016 - deň šiesty

Jedna vec pre mňa navždy zostane záhadou, a to myseľ diváka. Počas festivalu som sa dvakrát zamyslela nad tým, či má, alebo nemá zmysel robiť divadlo. Prvýkrát to bolo bezprostredne po Veľkom zošite, keď som musela vybehnúť von a nadýchať sa čerstvého vzduchu.

Stanislav Rakús - Kamil Žiška: Rozália (Štátne divadlo Košice) Foto: Braňo Konečný

Dotyky a spojenia 2016 - deň piaty

Piaty deň Dotykov a spojení poznačilo lenivé tempo. Vláčny, medový pocit z neho nespôsobovalo iba lepkavé počasie, ktoré sa s nami ťahalo už druhý deň, ale aj dve hlavné inscenácie piatkového programu – Rozália i Obeť. Hoci každá iným spôsobom, obe majú skôr kontemplatívnu dynamiku, ktorá negraduje v dramatickosti situácií, skôr vo vnútorných poryvoch psychiky hrdinov. Únava z festivalovej „šnúry“ po štyroch dňoch nebola výhovorkou, ale objektívnym argumentom pre čoraz vyššiu frekvenciu výskytu drobných driemot a iných foriem nepozornosti, ktorú celkom nerozptýlili ani pružné pohyblivé telá trojice tanečníc z večerného predstavenia Jadro

Žo Langerová - Peter Pavlac: Vtedy v Bratislave (Slovenské komorné divadlo Martin) Foto: Braňo Konečný

Dotyky a spojenia 2016 - deň druhý

Príbeh Žo Langerovej prináša na javisko Slovenského komorného divadla v Martine autentickú výpoveď o hrôzach totalitného režimu a o spoločensko-politickej situácii z povojnového obdobia minulého storočia. Inscenácia Vtedy v Bratislave však okrem dobového svedectva vytvára obraz vnútorného sveta ženy, ktorá sa vo svojom živote musela vyrovnať s uväznením manžela, starostlivosťou o rodinu v nepriaznivých politických a životných podmienkach, viacnásobnými útekmi z krajiny či s vlastnou osobnostnou rozpoltenosťou. 

Vasilij Sigarev: Vĺčik (Akadémia umení Banská Bystrica) Foto: Braňo Konečný

Dotyky a spojenia 2016 - deň prvý

Ako na každom poriadnom festivale, tak aj tu na Dotykoch je blízko dejiska divadelný bar, kde sa všetci po namáhavom dni plnom kultúry stretnú. Niekedy po dobe nie dlhšej ako pár minút, niekedy po roku a pre niekoho slúžia tieto večery aj ako stretávka z VŠ. Samozrejme , všetko je to sprevádzané búrlivými diskusiami o práve videnom, gratuláciami k práve videnému a hlavne emóciami. Celou škálou emócií. Mesto Martin ožíva a vrava sa dá prirovnať k rušnej ulici vo veľkomeste.

Subscribe to RSS - Dotyky a spojenia 2016