4+4 dny v pohybu očami Kataríny Cvečkovej

Za posledné mesiace som do Prahy za súčasným tancom a divadlom vycestovala viackrát. A čo ma na konkrétnych navštívených festivaloch zaujalo, je diverzita v rámci skladania ich dramaturgií. Ani jeden z nich nie je zameraný výhradne na jeden umelecký druh, žáner, na konkrétnu poetiku, tematiku... Nie vždy je však táto miera diverzity užitočná, najmä ak sa konkrétne diela líšia i v rámci kvalitatívnej úrovne.

4+4 dny v pohybu očami Jakuba Molnára No.2

Mnohé z dnešnej umeleckej tvorby prezrádza, že pachtenie sa za inakosťami (ako typický trend moderny) sa stalo rozšíreným stereotypom. Aj ten však pomaly ustupuje. Niekdajšie normatívne poetiky už nepotrebujeme nevyhnutne negovať, ale radšej si z ich inventára vyberáme, skladáme, recyklujeme, kombinujeme. To už je verejne známa a akceptovaná tendencia. Popritom je už dlhšie módnou záležitosťou aj téma prekračovania individuálnych hraníc (ako prejav osobnej inakosti) – „Ja“ verzus „Vy“. Oba prístupy síce ešte generujú nové nápady a riešenia spoločenských neduhov, z nutkania prekročiť vlastný tieň sa však na súčasnej tanečnej a performatívnej scéne už pomaly stáva rozvarená ponožka.

4+4 dny v pohybu očami Jakuba Molnára No.1

Jedným z ideových pilierov pražského festivalu 4+4 dny v pohybu je jeho každoročné sťahovanie z miesta na miesto. Okrem bohatého hlavného programu, ktorý prebieha najmä v Divadle Archa a v Divadle Ponec, si organizátori vyberú jedno miesto, ktoré sa pre daný ročník stane centrálnou baštou festivalu. Tentokrát sa kurátori po troch rokoch vrátili do takmer „neviditeľného“ (hlavne z hľadiska záujmov mesta) neoklasicistického Desfourského paláca. 

Subscribe to RSS - 4+4 dny v pohybu