A. Petrovič a kol. (KTT VŠMU): Confidence (foto M. Bača)

Sharing is dancing

Festival divadelných vysokých škôl Istropolitana Projekt je neodmysliteľnou súčasťou študentského života na VŠMU. Katedra tanečnej tvorby pred dvoma rokmi vytvorila podobnú platformu pre univerzity rovnakého zamerania, a to v podobe festivalu SHARE. Ich cieľom je nielen konfrontovať tvorivé výsledky, ale aj prístupy k výučbe tanečného umenia. Festivalový program pozostával počas dňa z workshopov pre študentov a večer univerzity prezentovali inscenácie (alebo fragmenty z nich), ktoré vznikli na ich akademickej pôde.

Divadlo Petra Bezruče: Maryša (foto A. Ritterová). Festival Divadlo Plzeň 2019

Divadlo Plzeň vol. 4: Szomorú vasárnáp po plzeňsky a štyrikrát „ale“

Narastajúca úzkosť, hromada mŕtvol – len pohoda sviatočnej nedele nikde. Posledný deň hlavnej časti Medzinárodného festivalu Divadlo v Plzni patril rozhodne k tým najkrvavejším. Depresívny dojem, že tu dobre nebolo a zrejme ani nikdy nebude, sa niesol všetkými jeho kulisami aj aranžmánmi. Bodka za 27. ročníkom mala zostupné tendencie. Hoci najočakávanejšie zahraničné hviezdy prišli až v druhej polovici dňa, vysokú latku nasadil skôr kus na začiatku. Aj to má však svoje „ale“.

 

Divadlo na zábradlí: Persony (foto A. Ritterová)

Divadlo Plzeň vol. 3: Persony, psíkovia a perverzity Sternenhocha

Sobota – kvalitná robota, dalo by sa povedať o programe štvrtého dňa Festivalu Divadlo v Plzni. A hoci dramaturgia festivalu lákala na ospevovaných Dočekalových Anjelov v Amerike, a tiež na nedeľný program saturovaný zahraničnými menami, moje osobné festivalové vrcholy priniesla práve sobota. Inscenácie tretieho dňa by mohol spájať prívlastok pôsobivý. Nemám pritom na mysli vonkajšiu efektnosť, za ktorou cítiť silenú snahu zapáčiť sa, ale pôsobivosť ozajstnej nefalšovanej divadelnosti.

Klicperovo divadlo: Fernando Krapp mi napsal dopis (foto J. Prokop)

Divadlo Plzeň vol. 2: Divadlo v pátek třináctého

Páteční festivalový den otevřela inscenace hradeckého Klicperova divadla Fernando Krapp mi napsal dopis, která byla – jak se později ukázalo –, jedním z vrcholů festivalu. Režisér Jan Holec s dramaturgyní Janou Sloukovou se vydali cestou úsporné scénografie a soustředěného výkladu textu, který je společně se sugestivními hereckými výkony ve středu jejich zájmu.

Divadlo J. K. Tyla, DekkaDancers: Proměna (foto J. Prokop)

Divadlo Plzeň vol. 1: Hmyz nemusí byť vždy len otravným parazitom

Na divadelných festivaloch (obzvlášť medzinárodných) býva zvykom, že prvé dni sú nasýtené tým najlepším, čo chcú organizátori divákom odprezentovať. No zdá sa, že tohtoročný plzenský festival Divadlo zvolil opačnú taktiku.

eu.genus (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2019, deň piaty: Sloboda vnútorného ja ako podmienka k tvorbe

Posledný deň hlavného programu Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra sa niesol v znamení nachádzania slobody skrz umeleckú tvorbu. Na záver sa predstavili dva súbory zo Slovenska a jeden z Česka – každý z nich niesol vlastné posolstvo a pohľad na slobodu tvorby.

Druhý pokus o telovýchovu (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2019, deň štvrtý: Premeny časov

Hlavný program štvrtého festivalového dňa ponúkol dve diela, v ktorých sa zrkadlila hlavná téma tohto ročníka. Hoci presnejšie to boli viac podoby neslobody ako slobody. Nemeckú performatívnu esej cvičiacich tiel vystriedal slovenský boj o nový poriadok sveta vo výrazne hutnejších scénických obrazoch.

Bez adresy - hra na tuláka (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2019, deň tretí: Sloboda, za ktorú netreba bojovať?

Tretí deň sa v rámci hlavného programu okrem domácej produkcie Hlava XXII predstavili súbory z Ruska a z Maďarska. Ideovo festival prešiel od témy vnútornej neslobody k tej občianskej. Vo vzduchu sa niesla otázka: Akým spôsobom našu slobodu podmieňujú kultúrno-politické ovzdušie a systém, v ktorom existujeme?

Sternenhoch  (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2019, deň prvý a druhý: Osobné vzbury

Divadelná Nitra 2019 sa pri príležitosti blížiaceho sa 30. výročia Nežnej revolúcie rozhodla pre hlavný leitmotív „Podoby slobody. Zatiaľ čo minulý ročník sprevádzalo neurčité „RE“, tento rok sa festival nesie v oveľa konkrétnejšej a aj v programe čitateľnejšej téme. Už letmý pohľad na program ukazuje, že nielen pre slovenské divadlo je tento rok o pripomínaní si krehkosti slobody. Zahraničné inscenácie prvých dvoch dní pritom reflektovali skôr tému vnútorného oslobodenia, než spoločenskej či politickej slobody. V piatok to bola česká operná inscenácia Sternenhoch a v sobotu Bubácka rozprávka pre deti z Banskej Bystrice a bizarný poľský muzikál Svätá Špageta.

Moral insanity (foto archív festivalu Nová dráma/New Drama)

Príliš rozdrobená Nová Dráma/New Drama 2019

Festival Nová Dráma/New Drama sa už niekoľko rokov snaží v slovenskom divadelnom kontexte uchopiť podstatu toho, čo „nová dráma“ je. Ani tohtoročná dramaturgická rada však nepriniesla jednoznačnú odpoveď, ale opäť vybrala skôr obsahovo i formálne odlišné inscenácie. Najviac pritom zarezonovali tie, ktoré svojím spoločensko-politickým akcentom priamo reagujú na súčasnú dobu: Moral insanityAmerický cisár a Náš človek.

Homo Fuge - Podzemné blues | Foto: Jakub Jančo, Národné osvetové centrum

Zmes kvalitnej interpretácie aj nabubrenej účelovosti

Aj napriek postupnému a potupnému prehliadaniu ekonomických potrieb sa najstaršiemu európskemu festivalu ochotníckeho divadla Scénická žatva darí odolávať nešvárom dotačných tabuliek. 97. ročník možno nepreukázal výraznejší pokrok v oblasti kompozície mizanscén, režijného uchopenia, či dynamiky obrazov. Hlavným objektom môjho záujmu sa však stal text (či prípadne jeho absencia) a jeho dramaturgická interpretácia. Tá by v mnohých prípadoch popri profesionálnych kolegoch nielenže obstála, ale niekedy by aj prevýšila ich kvality. 

Dark Noon (foto: Sören Meisner)

CPH Stage no. 2: Krutá minulosť, efemérna prítomnosť a nevľúdna budúcnosť

Súčasťou festivalu CPH Stage je aj trojdňový medzinárodný program, ktorý má priblížiť zahraničným režisérom, dramaturgom, kritikom, riaditeľom kultúrnych priestorov a kurátorom festivalov aktuálne tvorivé tendencie na dánskych divadelných scénach. Organizátori sa tak aktívne snažia vytvoriť medzikultúrny dialóg a poskytnúť účastníkom priestor na výmenu podnetov či na vznik nových koprodukcií.

Divadelný cestopis 1 - nová ruská krv na Zlatej maske

Moskovský divadelný festival Zlatá maska patrí k tým, ktorých program preteká naprieč mesiacmi a regiónmi a takmer plynulo prechádza od jedného ročníka k druhému. Pre hostí zo zahraničia, ktorí potrebujú v krátkom čase dostať koncentrovanú dávku vychýreného ruského scénického umenia, je vyčlenený intenzívny, približne týždňový Russian Case.

Plechový bubienok (Divadelní Flora 2019)_foto O. Hruška/L. Horký

Divadelní Flora vol. 4 – dva póly jednej Flory

Tak ako úvod Divadelnej Flory, aj finále festivalu patrilo divadlu z nemeckého jazykového priestoru. Dvojica záverečných produkcií neostala nič dlžná bergmanovskému leitmotívu „Schreie und Flüstern“ – Šepoty a výkriky, najmä tým, akú odlišnú estetiku i náladu priniesla.

Human in balance (foto: Christoffer Brekne)

CPH Stage no. 1: Niekoľko diváckych zhíknutí, spoločenských hier i ping pongu

Medzinárodný dánsky festival CPH Stage sa od svojho založenia v roku 2013 stal etablovanou prehliadkou toho najplodnejšieho z dánskeho divadla – od The Royal Danish Theatre po spolupráce s nezávislými zahraničnými zoskupeniami, od klasickej činohry cez komédiu po experimentálne miešaniny, imerzie a digitálne performancie. Dramaturgia tohto ročníka sa zamerala predovšetkým na hľadanie nových formátov a perspektívnych žánrových kombinácií, s cieľom vyvolať u diváka nevšedný či spektakulárny zážitok.

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž