Obrázok používateľa Jakub Molnár Jakub Molnár

V ČR sa už ukazuje, ktoré divadlá sa i naďalej snažia komentovať súčasnosť a ktoré koexistujú s konzumným sloganom “show must go on!”.

O mne

Len si predstavte: 11-ročný chlapec stojí v OC Optima či v krčmách po celom Slovensku a hrá Mrožkových Emigrantov. Nepoznačilo by Vás to do konca života? A on si popri prednášaní textu v hlave opakoval, možnože nie to najvýstižnejšie vyjadrenie vtedajších pocitov, no toto krátke slovo bolo nabité rôznymi významami a malo desiatky emocionálnych odtieňov, chlapec si jednoducho opakoval: „Aha!“. A ako plynul čas, tak sa čoraz viac zaoberal divadlom, hudbou, filozofiou, filmom, prírodou, históriou a dobrým jedlom. Skrátka všetkým, čo na popremiérovom raute môže využiť. Nakoniec začal študovať Teóriu a kritiku divadelného umenia na VŠMU aj napriek tomu, že dodnes radšej všetkým vraví, že študuje Divadelnú vedu. Jeho ego viac pohladia laické reakcie „fíha, takže ty budeš vedec?“ než „aha“ v podivnej intonácii. Pretože slovíčko „aha“ je podľa neho citoslovcom úžasu, nadchnutia, dychtivosti po poznaní. Musí sa však naučiť i to, aby to nahlas vyrieknuté „aha“ vyznelo i dostatočne profesionálne a kriticky.

Obrázok používateľa Katarína Cvečková Katarína Cvečková

Teraz je možno ten čas, kedy sa dajú skúmať/skúšať "paradivadelné" aktivity. V tomto smere som zvedavá na projekt MeMoirs XX združenia SKOK.

O mne

Narodená v hlavnom meste, ale vyrastajúca a žijúca pod Zoborom – od malička ovplyvňovaná Divadlom Andreja Bagara, Starým divadlom Karola Spišáka a Divadelnou Nitrou. Absolventka Teórie a kritiky divadelného umenia na VŠMU v Bratislave (a bývalá šéfredaktorka študentského divadelného časopisu Reflektor). Päť rokov pracovala ako odborná redaktorka v časopise kød – konkrétne o divadle, ktorý vydáva Divadelný ústav Bratislava. Je spoluzakladateľkou kultúrneho spolku MLOKi a aktuálnou šéfredaktorkou internetového magazínu o divadle a kultúre mloki.sk. Venuje sa reflexii divadla a súčasného tanca. Prispieva do viacerách printových i neprintových médií, šéfredaktoruje festivalové spravodaje (Diadelní Flora Olomouc, Dotyky a spojenia) a pravidelne hosťuje v relácii o umení a kultúre na Rádiu Devín RTVS. V rámci doktorandského štúdia na VŠMU (odbor Divadelné štúdiá) sa momentálne zameriava na tendencie nezávislej scény na Slovensku. 

Obrázok používateľa Lucia Lejková Lucia Lejková

Keď uvažujem nad posielaním umelcov k lopate, striedavo ma chytá Dirty Dancing úzkosť #meljsipravduJohnynemuzesvyhrat a nádej, že to pominie

O mne

Recenzentka trpiaca empatiou najmä voči nešťastným ženským hrdinkám realistickej drámy, ktoré by najradšej zachránila pred nanútenými sobášmi.

Obrázok používateľa Lucia Šmatláková Lucia Šmatláková

Z britského výberu virtuálnej kultúry u mňa vyhráva charitatívny záznam inscenácie Fleabag. Phoebe Waller-Bridge je nevyspytateľný fenomén!

O mne

Obrázok používateľa Martina Mašlárová Martina Mašlárová

Mazalán, Pažický, Csefalvay. Mahler. Urlicht. Desať minút umenia a človek má skvelý deň. #Kiosk #instantnéumenie

O mne

Martina Mašlárová, aka Mašla. Narodená v malebnom horehronskom kraji v predrevolučnom roku 1988. Konkrétne pochádza z Brezna. Odmalička sa preháňala vrchmi nízkotatrančia, preto od roku 2009, kedy sa dočasne usadila v hlavnom meste, mierne trpí. Ako všetky ostatné mloki, aj ona je naivne presvedčená, že divadelná kritika má budúcnosť. V tejto súvislosti vyštudovala príslušný odbor na VŠMU. Zimný semester druhého ročníka strávila v Litve, kde si obľúbila najmä nonverbálne divadlo, lebo žiadnemu inému nerozumela. Za najväčšie plus svojej špecializácie považuje popremiérové rauty. Ale niekedy chodí do divadla aj len tak, pre potešenie. Keď práve neprokrastinuje, redakčne sa stará o divadelný časopis kod (konkrétne o divadle), do ktorého podchvíľou prispieva, píše recenzie pre Monitoring divadiel a príležitostne pre festivalové denníky. Je frankofónna a anglofónna, sem-tam rozumie aj iným fónom. Medzi jej záľuby patrí túlanie sa po svete, zber lesných plodov, nakupovanie kníh, ktoré nestíha čítať, amatérske kulinárstvo a mnoho iného.

Obrázok používateľa Matej Moško Matej Moško

Cez víkend som mal doma rodinu. Poslal som ich do divadla. Ani som netušil, že sa im podarí dostať na Tichý dom.

O mne

Na strednej škole som tvoril literárne, na VŠMU prišli kritické roky a tvoriť som prestal. Momentálne ma môžete čítať na MLOKoch, na Monitoringu divadiel a občas aj v časopise kød - konkrétne o divadle.

K tvorbe som sa vrátil až na konci štúdia, kedy sme v roku 2012 spoločne s režisérkou Zuzanou Galkovou pripravili v Štúdiu 12 satiru na umelecké teórie "Improvizácia na hrušky". Na jar roku 2013 sme v tom istom priestore premiérovali politický mikromuzikál "Opičí štát". Po týchto dvoch autorských textoch sme v októbri 2013 na Akadémií umení v Banskej Bystrici znova spoločne uviedli inscenáciu Fjodor a bratia (na motívy Bratov Karamazovcov napísala Nina Ivanovna Čerkes).

V rokoch 2012 - 2014 som bol šéfdramaturgom internetového rádia TLIS. V roku 2016 som absolvoval dokrandské štúdium na Ústave divadelnej a filmovej vedy s témou "Od hry s performatívnym základom k umeleckému dielu."

Momentálne fungujem ako tvorca na voľnej nohe. Uvádzam a pripravujem vedomostný kvíz Turban Quiz, glosátorskú show Bratislavský Kaviár a tímovú hru Game of Worlds.

Vyzývam vás: Poďte sa so mnou hrať!

Obrázok používateľa Milo Juráni Milo Juráni

Odísť z "divadla" je teraz hlúpo ľahké. Vydržal som iba live koncert Iva Dimcheva. Chyba však nie je v slabej ponuke. Je to presne naopak.

O mne

Každý drobný zver má svoje nezameniteľné miesto v prírodnom systéme. Je platným hráčom, ktorý nemôže vypadnúť. Z hry by inak vyleteli ďalšie, možno viditeľnejšie a zaujímavejšie či viac dôležité články. Mechanizmus zvaný Príroda(!) inšpiruje človeka a navždy udáva isté obmedzenia, z ktorých sa našťastie nedá vymaniť. Tak je to aj v divadle. Divadlo sa musí hrať, na divadlo sa musí pozerať a o divadle je nutné písať. Každý tu má svoje miesto. Na tom je založený skromný divadelný svet, z ktorého sa (našťastie) tiež nie je možné vymaniť. 

Ja Mlok Milo teda deklarujem (napriek tomu, že som sa v minulosti upísal štúdiu prírodných vied) svoju taxonomickú príslušnosť divadlu (práve preto, že v súčasnosti som upísaný štúdiu divadelných vied) a rovnako deklarujem, že som druh, ktorý nikdy z divadelného prostredia neutečie. Odolávať budem aj vtedy, keď ma bude gniaviť prudko narušená rovnováha optimálnych podmienok. Svoju trúfalosť písať obhajujem zvedavosťou, skúsenosťou a s heslom: "Hurá do sedadiel čo sledujú svet!" začínam svoju mločiu púť. A skončím až vtedy, keď my Mlok(i) vyhynieme. To by ale bola skutočne malá divadelná kataklizma!

Obrázok používateľa Zuzana Ferusová Zuzana Ferusová

Dezorzovo lútkové divadlo uvedie online záznamy predstavení PROJEKT FRANKENSTAIN a PERÚN, HROM BEZBOŽNÝCH. Hľadajte na FB DLD!

O mne

Skôr ako sa stala MLOKom, potulovala sa v oblasti literatúry, pracovala vedecky, veľa študovala, radila ľuďom, akú knihu si kúpiť, učila mladých výtvarníkov, veľa čítala, menej písala.

Diplom z estetiky a divácku empíriu niekedy využíva na to, aby sa vyjadrovala k artefaktom zo všakovakých oblastí, čomu sa zrejme nevyhnú ani stránky MLOKov. Má rada tyrkysovú, cider a vo voľnom čase si rada predstavuje, že leží na pláži a číta knihy z univerzitky.  

Obrázok používateľa Zuzana Šnircová Zuzana Šnircová

Súčasná situácia priniesla neuveriteľné množstvo nápadov ako ostať v kontakte s divákom. Nám sa páčili Zábavkovinky a Rozprávky spod rúška.

O mne

Cítim sa ako skutočný MLOK. Alebo možno skôr chameleón. Asi to bude tými životnými zmenami, ktorými občas všetci prechádzame. A zistila som jednu pravdu (aspoň si to myslím) - divadlo je naozaj veľmi zvláštna inštitúcia a ešte zvláštnejšia je tá, ktorá sa divadlom zaoberá. Ešteže stále existujú rozprávky, aspoň tam sa človek môže nachvíľu schovať. A vďaka bohu za dobrý čaj, ten vie veľmi povzbudiť.