Zeleninová misa z Banskej Bystrice

Takže, ako si tak spokojne sedím a počúvam starú známu a všetkými milovanú zvučku Dotykov a spojení, postrehnem, samozrejme len pomedzi to, ako si vypínam zvonenie na telefóne, že svetlá sa pomaly utlmujú a ruch v hľadisku mizne. Na javisku sa začína vynárať scéna, podľa mňa celkom super. Trúbky, reťaze, vešiaky a – „prekvapivo“ – bazén. Predstavuje ho len kus igelitu, osvietený namodro, asi 3 metre nad zemou, ale je to pecka. Začína hrať hudba a vidím prichádzať hercov. Všetko by bolo krásne, keby si každý (bolo ich päť) asi desať minút nevyberal jednu z piatich (!) stoličiek. Hudba to našťastie zachraňuje. Po pár minútach pre mňa nezmyselného pobehovania po javisku si popri hmm-kaní otváram program Dotykov a naštudujem si dvojstranu vyhradenú pre Bazén. Dúfala som, že sa dozviem, prečo tam tak dlho nič nerobia. „Hra odkrýva svet istej skupiny umelcov, výtvarníkov.“ Aha. Tak už to chápem.

Ale aby som všetko len nehejtovala. Sú veci ktoré mám v divadle vážne rada. Napríklad to, že keď si myslím, že zas len zabíjam čas, objaví sa niečo, čo ma vtiahne do deja. Tentokrát to bol text ako taký, ktorý mal príjemný dynamický spád, ale aj Filip Hajduk, ktorý v postave tichého, drogy-užívajúceho umelca zo seba doslova vykoktal max. štyri vety, ale bavil ma ako nik iný na pľaci.

NEGATÍVA: pridlhé pohybové scény, nezmyselné obnažovanie
POZITÍVA: výber textu, hudba, premakané pohybové etudky

V svojej podstate to bolo fajn, len to nebol ten koláč.

*Autorka je študentka Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Martine

Bibliografický záznam: Mikušová, Rebeka. Zeleninová misa z Banskej Bystrice. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2015. [cit. 11.12.2019]. ISSN 1339-8113. Dostupné z http://www.mloki.sk/node/411.