V mene otca (i syna)?

Festival Nová dráma vo svojej histórii priniesol viacero inscenácií, pre ktoré bola charakteristická ženská optika i tematika. Je preto zaujímavou zmenou, vidieť zrazu dielo, ktoré možno označiť za výrazne a cielene mužské. Kafka.Dreaming. je performancia, ktorej najvýraznejším a najčitateľnejším motívom je otcovstvo, resp. otec. Táto línia sa vracia vo viacerých rovinách. Motív otca v Kafkovych dielach, z toho vychádzajúca problematika vzťahu českého/pražského/židovského/nemeckého (vyberte si podľa potreby) prozaika so svojím otcom, línia „otcov národa“ a výrazných mužských osobností. Všetko koncipované ako súboj čierneho a bieleho protipólu. 

Tomáš Procházka s Petrom Tilajčíkom vytvárajú na javisku inscenáciu, ktorej sila spočíva najmä v schopnosti koncentrovaného herectva založeného na telesnosti, pričom v sebe nesie znaky a prvky rituálneho pôvodu divadla.

Aj sami tvorcovia uvádzajú, že ide o spoveď, v ktorej je dôležitejšie to, čo zostane nevypovedané, než to, čo na javisku zaznie. Kafka.Dreaming. dáva divákom veľký priestor na vlastnú interpretáciu, ale aj vnímanie tempa a „atmosféry diela. Koláž pasáží viacerých textov Franza Kafku (za rámcujúce možno označiť List otcovi a Premenu) je primárne koncipovaná ako súboj. Súboj medzi hercom a režisérom, otcom a synom, jedincom a jeho kultúrnymi koreňmi, vedomím a nevedomím. V ideálnom prípade by záverečným výsledkom mala byť duševná očista, či už herca, alebo diváka. Tento aspekt Kafka.Dreaming. možno hodnotiť len veľmi ťažko. Nezáleží len na konkrétnom predstavení, ale aj na nastavení herca i diváka, ako celú túto „hru“ prijme. Na druhom festivalovom predstavení rozhodne moment koncentrovaného spojenia medzi hercami a hľadiskom minimálne sčasti nastal.

Bibliografický záznam: Zwiefelhofer, Miroslav. V mene otca (i syna)?. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2016. [cit. 18.9.2019]. ISSN 1339-8113. Dostupné z http://www.mloki.sk/node/555.