Koľko činohry zvládne bábková hra

Český dramatik Vít Peřina napísal bábkovú hru Budulínek, v ktorej mimoriadne originálne, s humorom a trefnou aktualizáciou spracoval evergreen českej tvorby pre deti. Príbeh o chlapčekovi, ktorý neposlúchne starých rodičov, a preto sa dostane do líščej nory, v ktorej mu hrozí smrť zjedením, pozdvihol na veselý obraz netradičnej a hudobne založenej rodiny. Rodiny, v ktorej Budulínček nepočúva a jeho babka a dedko nepočujú. Majú oslabený sluch z hlasnej hudby, ktorú hrá ich kapela Dědas a babas. Budulínček ostáva doma často sám, odchody starých rodičov motivoval dramatik návštevami otorinolaryngologičky. Líška zase preferuje ticho, pretože má neustále migrénu z hašterenia sa jej mláďat. To je aj dôvod, prečo unesie Budulínčeka. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby boli líšťatá ticho.

Peřina hru napísal pre svoje domovské Naivné divadlo v Liberci, kde pôsobí ako dramaturg. Naštudovala ju tam režisérka Michaela Homolová. Od premiéry v roku 2012 dodnes ju divadlo uvádza s mimoriadnym úspechom. Okrem ceny Erik za najlepšiu českú bábkovú inscenáciu sezóny 2011/2012 získali ocenenia na festivaloch v Čechách, na Slovensku, v Chorvátsku i Poľsku.

Text je bábkovou hrou, jeho libereckú inscenáciu realizovali tvorcovia a tvorkyne ako marionetovú inscenáciu s dvoma účinkujúcimi. Informácia o inscenovaní hry na Veľkej scéne Divadla Jonáša Záborského činohernými postupmi prirodzene priniesla isté obavy.

Inscenovanie bez bábok overilo kvality textu – jeho nosnú silu v humore, premyslených motiváciách v konaní postáv i nápaditých a prirodzene zapracovaných reáliách.

Režisér a výtvarník prešovskej inscenácie Marek Zákostelecký vo svojej úprave zvýraznil postavu rozprávača. Filip Lenárt priamo na javisku (priznane) sedel pred kamerou a jeho monológy (en face detail na tvár) sa premietali na veľké plátno. 

Lenártova postava si vyžadovala iné herecké prostriedky, ako použil zvyšok účinkujúcich. Nemal sa štylizovať, viac pracoval s prirodzeným prejavom. Jeho rozprávačské party boli dynamické a napriek menším možnostiam kreovať postavu pohybovým prejavom (väčšinou pri nich sedel) pútali divácku pozornosť a udržovali záujem o vývoj príbehu.

Projekčnú techniku použil režisér viackrát. Premieta cestu, ktorou sa Babka a Dedko autom premiestňujú z domčeka do mesta i k líščej nore za uneseným Budulínčekom. Zábery sú z prešovských ulíc a líščia nora sa podľa premietnutého nápisu nachádza „niekde v šarišských lesoch“. Tieto lokálne náznaky sú pre domáce publikum sympatické. Ich množstvo je len symbolické, preto nedošlo k strhnutiu pozornosti na miestne reálie. Je dobré, že režisér udržal mieru, prílišná práca s lokalizáciou by nebola prínosom.

Herci a herečky pracovali s exponovanými gestami a mimikou, pohyby miestami pripomínali herectvo z nemého filmu. Pointovanie a štylizáciu dotvárala precízna práca s pauzou. K takejto, pre súbor netypickej štylizácii sa nedokázali prepracovať všetci účinkujúci. Najlepšie ju uchopila Veronika Husovská v rolách Poštárky a Ušnej lekárky. Pomocou exponovanej gestiky a mimiky, ale i práce s rečou dokázala štylizáciu nielen vytvoriť, ale aj disciplinovane udržať počas celého predstavenia. Peter Krivý stvárnil Budulínčeka ako neposlušného a nepoučiteľného v duchu repliky „narodil sa asi pred piatimi rokmi a odvtedy nepočúva“. Nebol však detsky naivný, ani nevhodne maznavý. Využíval svoju prirodzenú dynamiku a komický prejav.

Prvé uvedenie Peřinovho textu v libereckom divadle malo osobitý šarm, mnohé pointy a vtipy fungovali vďaka využitiu bábok a ich špecifík. I na činohernom javisku sa však z hry podarilo vyťažiť to podstatné. Prešovskému DJZ do repertoáru pribudla originálna inscenácia pre deti – tradičná rozprávka s jednoduchým dejom i ponaučením podaná modernými prostriedkami. Otázna ostáva len disponovanosť a disciplinovanosť súboru, ktorý len ťažko reaguje na požiadavku výraznejšej fyzickej štylizácie.

Český výtvarník a režisér Marek Zákostelecký má podľa zverejneného dramaturgického plánu naštudovať v novej sezóne v DJZ svoju štvrtú inscenáciu – Audienciu Václava Havla. Možno predpokladať, že pre súbor to bude výzva na hľadanie nových výrazových prostriedkov.

 

Bibliografický záznam: Dzadíková, Lenka. Koľko činohry zvládne bábková hra. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2016. [cit. 15.11.2018]. ISSN 1339-8113. Dostupné z http://www.mloki.sk/node/604.