Alžbeta VrzgulaPoitiers, Francúzsko, nedeľné popoludnie a film zdarma. V popise niečo s COP21 (čo je označenie pre medzinárodný klimatický summit, ktorý práve prebieha v Paríži) a príznačný názov Human. Vravím si, prečo nie. Bude to "human" a trochu ekologického aktivizmu a sebatrýznenia pri pohľade na korytnačky s plastovými slamkami v nose nemôže uškodiť. Navyše je to zadarmo.
Atmosféra v kine ma trochu znervózňovala. Veľa ľudí na jednom mieste týždeň po útokoch v Paríži vyvoláva paranoju. Nepridala mi ani kontrola pri vstupe do budovy, kde si každý návštevník musel rozopnúť kabát a ukázať, že pod ním nemá výbušninu. Ochrankár bol milý a prehliadka trochu pro forma. Mala som pocit, že ho to obťažuje viac než návštevníkov. Ochvíľu na to ma oslovila neznáma žena s otázkou odkiaľ som a ako v mojej krajine prežívame globálne otepľovanie. Po mojej chabej snahe o odpoveď sa zanietene rozlúčila slovami: "Držím palce!". Skrátka, veľa vzruchov za krátku chvíľu. Obzerajúc sa po kinosále, hľadajúc potenciálnych teroristov, som si povzdychla, že som mala ísť radšej na pivo.
Po prvých minútach filmu som sa upokojila. Hovoriace hlavy z celého sveta rozprávali, čo je podľa nich láska. Gýčová otázka a prekvapivo jednoduché odpovede. Vystriedali ich poetické obrazy krajiny – mongolské deti cválajúce na koňoch v spomalenom zábere, terasovité políčka. Jednoducho zábery à la National Geographic, krásne farebné, ohromujúce, možno až trochu pripekné, ale nesporne efektné. Všetko mi do seba zapadlo, keď som si neskôr dohľadala, že režisér je pôvodne reportérom-fotografom práve pre National Geographic.
Po dlhých záberoch na krajinu, ktoré sprevádzala jemná snivá hudbička prišli opäť hovoriace hlavy a ďalšie klišé otázky, z rodiny tých, ktoré sa nehovoria, lebo je to trochu trápne. Takto za tri hodiny (minutáž 190min) tieto hlavy z rôznych krajín, sociálnych vrstiev, menšín, hlavy rôznych vierovyznaní a sexuálnych orientácií, hlavy obetí otrockej práce a obchodu s ľuďmi svojimi odpoveďami pomaly prešli všetky elementárne témy týkajúce sa ľudského života: láska, rodina, práca, strach, radosť, smrť… A ja som ich zvedavo počúvala. Niekde uprostred filmu som si spomenula na teroristov a napadlo mi, že ak aj v sále sú, asi sa rovnako zapozerali na krajinu a započúvali do výpovedí, ktoré napriek hroziacemu pátosu zostali prosté. Až na pár výnimiek, kedy slová opýtaných vyzneli apelačne (Len láska môže zachrániť svet!), ľudia rozprávali o sebe a rozprávali pre diváka. Pre jedného diváka, nie pre celý svet.
Môj druhý strach toho popoludnia (čo už, bojím sa) a síce očakávanie náboženskej nôty, ktorá by obsah filmu zaobalila do nejakého ezoterična, sa našťastie tiež nenaplnil. Až som chcela, aby mi na filme začalo niečo vadiť, aby sa prehupol do emočného vydierania a ja sa k tomu mohla postaviť cynicky. Ale nič. Ubalansoval to na hrane. Neodchádzala som ani so sarkasticky zdvihnutým obočím nad jehovistickou propagandou, ani so zúfalým pocitom, že triedenie odpadu nezachráni delfíny pred plastovými držiakmi zo sixpacku piva. Odchádzala som s pocitom, že to bol pekný film. „Pekný" v tom v tom dobrom a necynickom zmysle slova. Vďaka umnej dramaturgii boli emócie stále vyvážené, divák nebol násilne vystavovaný tragizmu, ani dojímavým scénam. V „kapitole" o láske sa chlapík, asimexičan v strednom veku, s preriednutým chrupom chechce do kamery. Aby bola láska, musí byť aj sex. Musí dať svojej žene dostatok sexu. Ináč nebude láska, brother, you know. A ty sa zachcechceš s ním, lebo je to naozajstné. Film vo mne vzbudil zvedavosť. Bola som zvedavá, čo ešte ten-ktorý človek povie. A zvedavosť je fajn, lebo znamená otvorenosť. Tá myslím ešte pred premietaním chýbala nielen mne, ale aj ďalším divákom. Odkaz filmu dobre zapadol do francúzskeho kontextu týchto dní.
Ak by som videla najprv trailer, asi by som prevrátila oči a možno na premietanie ani nešla. Keď však Human začneš pozerať len tak, bez očakávaní a kontextu, zrazu sú z toho tri dobre strávené hodiny. Je tam aj ten ekoaktivizmus, aj odkazy na vojnové (a) náboženské konflikty, aj smutné príbehy detí z ulice, ale hlavne akýsi pokoj. Je zaujímavé prísť na slepo (veď je to zadarmo a nechce sa mi googliť o čom to je) a následne musieť priznať sám pred sebou, že fotogenické obrázky krajiny a odpovede na klišé otázky ti prospeli.
Film Human bude mať určite plejádu kritikov. Ale tá človečina sa mu nedá odoprieť. Ale veď, pozri si to sám, je to na youtube.
prvá časť: https://www.youtube.com/watch?v=FLqft-ICVQo
druhá časť: https://www.youtube.com/watch?v=ZoHWcpz5oZM
trailer (tretia časť): https://www.youtube.com/watch?v=0-Retnj3TsA
