MLOKi

Anjelik – telka + džungľové dobrodružstvo = zmysel

Hľadanie zmyslu života by sme mohli považovať za jednu z najbežnejších úvah človeka. Každý z nás sa raz za čas ocitne vo fáze, kedy absolútne nevie, ako ten dotyčný zmysel vyzerá a kde by sa dal konečne nájsť.

Poľská dramatička Marta Gruśniowska vo svojej hre Anjelik, žirafa a stolček alebo o (ne)zmysle rozpovedá príbeh o anjelovi, ktorému Boh prikázal pustiť sa do namáhavého hľadania zmyslu vlastného života, namiesto ustavičného pozerania televízie. Anjelik sa po stretnutí s veselou, ale mierne nemotornou žirafou, ktorá má vo svojom živote neustále smolu, dostáva na dobrodružnú cestu džungľou, počas ktorej sa spoločne s novými zvieracími kamarátmi pokúša zistiť, čo je jeho životným poslaním. Autorka tak prostredníctvom nekomplikovaného, avšak vtipného a poučného príbehu poukazuje na to, aké je dôležité, aby sme v živote len tak bezcieľne nevysedávali, ale aby sme našli to, čo naše existencie urobí zmyslupnými. Príbeh s touto témou prehovára aj k dospelému divákovi, ktorý sa s problémom chýbajúceho zmyslu existencie vyrovnáva pravdepodobne častejšie ako dieťa. Pre detského diváka je zas potenciálne príťažlivejšia rovina textu, ktorá vypovedá o tom, že človek jednoducho nebol stvorený na to, aby dokázal prežiť sám, a že s veselou partiou kamarátov sa aj tie najkomplikovanejšie problémy hravo vyriešia.

Inscenácia Slovenského komorného divadla kreatívne ozvláštňuje všetky inscenačné zložky, aby pritiahla pozornosť detského diváka. Kostýmy Zuzany Hudákovej nápadito zdôrazňujú dominantné prvky na jednotlivých zvieratkách. Slonie veľké uši a chobot, žirafine nohy alebo schopnosť chameleóna prispôsobiť sa rôznym prostrediam, ktorá je naznačená v jeho pestrofarebnom kostýme. Umne tak vonkajškovo charakterizujú celú džungľovú spoločnosť, k čomu prispieva aj herecká štylizácia protagonistov, ktorá však neprechádza do zbytočnej karikatúry. Režiséri Andrea Bučková a Michael Vyskočáni inscenáciou deti nepoučujú, nepozerajú sa na nich zhora, ani nepodliezajú diváckému vkusu. Prostredníctvom jednoduchého a trefného (najmä situačného) humoru, chytľavých pesničiek a pútavého výtvarného spracovania predkladajú detskému divákovi zábavný príbeh, z ktorého v závere vyplynie potrebné ponaučenie, avšak nie silene, ale humorne a láskavo.

Pri detských inscenáciách sa vynára otázka, či je potrebné detailne analyzovať niečo, čo bolo vytvorené najmä so zámerom pobaviť, poučiť a potešiť deti, ktoré sa úprimne radujú zo všetkého, čo sa na scéne odohráva. Nie je podstatnejšie, aby dotyčná inscenácia prehovorila k malému divákovi, než to, ako herci zvládli štylizáciu svojich postáv? Ja osobne som sa tak radšej nechala strhnúť jemným humorom, veselými pesničkami a detským publikom, ktorého reakcie sú vždy najúprimnejšie.

 

No items found