MLOKi
Foto: Ján Miškovič
Foto: Ján Miškovič

Zuzana Ďuricová Hájková: „V tvorivej slobode zďaleka nemáme vyhrané.“

Prípad Divadla Štúdia tanca a momentálne už aj Bábkového divadla na Rázcestí (viac detailov napr. tu: http://www.teraz.sk/regiony/mkotleba-stopol-dotaciu-uz-aj-pre-ba/158060-clanok.html) je dokonalou ukážkou bujnenia moci a paralelou k nekompetentnosti mocných. Nakoniec, nie je to prvýkrát v našej histórii, kedy divadlo stavia realitu do svetla a otvára nám oči. To, čo pôsobí ako bizarné zobrazenie abstraktnej témy na divadelných doskách, sa zrazu stáva realitou, ktorá sa v skutočnosti odohráva v byrokratických aparátoch, za zatvorenými dverami úradov. Hlavnou témou tejto frašky je strata tvorivej slobody, koniec ilúziám istoty na jednej strane a svojvôľa mocných na strane druhej. Budú Divadlo Štúdio tanca a Bábkové divadlo na Rázcestí poslednými kvapkami alebo iba kvapkami v mori?

Ako dnes, s istým odstupom času, vnímate udalosti okolo vášho divadla?

Prvé týždne som sa snažila každému trpezlivo odpovedať, vysvetľovať ako sa udalosti odvíjali. S pomyselným koncom mediálnej kauzy som však pomaly začala cítiť obrovské vnútorné pobúrenie. Dovtedy som sa koncentrovala na problém a nemohla som si pripustiť nejaké bedákanie alebo naopak, nadávanie. Až teraz vidím všetky škody napáchané na našom divadle.

To, čo niekto teraz vníma ako kauzu, sa bytostne dotýka vášho poslania a živobytia.

Áno. Vyjadreniami župana a riaditeľa úradu a špinou, ktorú na nás nahádzal, sa úplne rozsypala dlhoročná mravčia práca. Doslova akoby prišiel nejaký bager a postavený dom kompletne zbúral. Napriek všetkému, hneď ako sme sa všetci stretli v divadle, odhlasovali sme, že aj tak otvoríme sezónu.  Dohodli sme sa, čo urobíme a pustili sa do práce.

Na druhej strane máte veľkú podporu umeleckej obce. Pomohlo vám to osloviť aj zvyšok verejnosti?

Myslím si, že všetko, čo odznelo v médiách, má nesmierny dosah. Chcem veriť, že sa niečo pohlo, že sa ľudia začali otvorenejšie vyjadrovať, pomenovali, ako to vidia. Bohužiaľ, ukázalo sa, že v tvorivej slobode zďaleka nemáme vyhraté a že je na Slovensku veľmi zanedbaná komunikácia s bežnými ľuďmi. Všetci môžu byť kedykoľvek zneužití propagandou. Dali sme si preto v divadle záväzok, že práve na tomto budeme pracovať. Či už formou živých diskusií, alebo aj individuálne. Zo svojej pozície sa snažím o to, aby s nami komunikovali aj vyššie inštancie. Chceme, aby zaujali nejaký postoj.

Ako doteraz na celú situáciu reagovala politická sféra?

Ako prvá prehovorila predsedníčka kultúrnej komisie BBSK Jana Laššáková. Ministerstvo kultúry vydalo tlačovú správu pomerne neskoro. Na začiatku dochádzalo navyše k rôznym dezinformáciám – napríklad, že zmluvy podpísané sú a my robíme paniku. Snažili sme sa vysvetliť, že ak župan podpísal zmluvy s ministerstvom, tak určite nie tie s nami. Prekvapilo ma, že mnohí z úradníkov ani nevedeli, aký je postup pri udeľovaní grantov. Nakoniec sa ukázalo, že rámcové zmluvy s ministerstvom síce podpísané sú, ale tie s nami nie.

Ako na celú situáciu zareagovalo mesto Banská Bystrica?

Mesto a primátor zareagovali otvorenejšie, až keď sme spolu s kolegyňou navštívili v septembri zastupiteľstvo. Z vyšších predstaviteľov sa vlastne neozval nikto (minulý týždeň sa ku kauzám konečne vyjadril minister kultúry Marek Maďarič pozn. red). Ozvali sa z Bábkového divadla na Rázcestí a rôznych ďalších inštitúcií. Dostali sme aj návrhy realizovať zbierky, lebo bola šanca, že by sme takouto formou získali prostriedky na festival. S tým som však nesúhlasila. Peniaze na festival boli získané legitímnou formou, prečo by sme ich mali získavať prostredníctvom zbierky? Tí, ktorí sa majú vyjadriť, sa budú tváriť, že sa nič nestalo a my si máme robiť zbierku, aby sme problém zažehnali?

Boli vám však nakoniec pridelené dva granty.

Áno, v tomto zohrali významnú úlohu médiá. Župu bombardovali natoľko, až zmluvy nakoniec prišli aj napriek zamietavým vyhláseniam. Tri nám zaslali v máji, no štyri sa napriek tomu celkom stratili. Z nich jedna bola kľúčová – festivalová. Či sa peniaze z nej vrátili na ministerstvo, to netušíme.

Je teraz vaše divadlo finančne stabilizované?

Vonkoncom nie. Časť peňazí sme síce dostali, z  toho sme však povyplácali honoráre a zostali sme s minimom prostriedkov, z ktorých sme určili, čo si môžeme a nemôžeme dovoliť. Rozhodli sme sa, že neobsadíme miesto hospodára a upratovačky, že ich práca sa rozhodí medzi súčasných zamestnancov a tanečníkov. Pri divadelných službách nám pomáhajú dobrovoľníci. Je smutné, že zrazu po toľkých rokoch sa dnes cítime ako takí žobráci.

Bolo vám vysvetlené, prečo župa zrazu zaujala takýto postoj?

Celý rok a pol predtým k žiadnej priamej komunikácii so župou neprišlo. Prvýkrát sme odôvodnenie počuli od novinárov, ktorí nám prečítali niečo, čo sa ku nám ani nedostalo. Dozvedeli sme sa, že našu tvorbu nehodlajú podporovať. Na list od župy sme odsek po odseku odpovedali. Potom prišiel kľúčový rozhovor v rozhlase v relácii K veci, kde hovoril riaditeľ úradu a ja. Myslím, že z diskusie bolo úplne jasné, aké má župa znalosti problematiky. Nasledovala tlačová konferencia úradu. Podľa toho, čo na nej odznelo, si myslíme, že sa v tom čase snažili o nás získať nejaké negatívne informácie. Aj tak tam však odzneli samé nezmysly a nepodložené argumenty. Na tlačovke sa začala meniť aj rétorika. Už sa nehovorilo o našej tvorbe. Začalo sa riešiť, že máme obrovský rozpočet. A pri tejto téme to už zostalo. Ale stalo sa, že si niekto tieto čísla zobral do kalkulačky a vypočítal, že na jedného človeka vychádza z týchto financií plat 600 €? A to ešte nepočítame náklady na prevádzku alebo samotnú tvorbu.

Ako reagovali na zrušenie festivalu zahraniční partneri a umelci?

Komunikovala som so švajčiarskym veľvyslancom, pre ktorého to bol ohromný šok. Kolegovia zasa komunikovali so samotnými umelcami. Pochopili, čo sa stalo, ale aj tak to výrazne naštrbilo dôveru v náš systém. V budúcnosti budú potrebovať väčšie záruky. Ja som si však uvedomila, že to asi ani nie je možné. Aké záruky im môžeme dať, ak stačí, že sa jeden človek rozhodne zasiahnuť a zmení tým úplne všetko?

Poškodilo vás konanie župana aj v očiach verejnosti?

Ľudia počujú, že máte v predstavení holých chlapov a vy im potom môžete vysvetľovať dva dni, že také predstavenie ani nemáte. Nakoniec sa povie, že Švajčiari, ktorí mali na festival prísť, mali byť tí nahí. Vôbec sa nespomenie, že ide o špičkové predstavenie o stvorení muža a ženy. Je to neuveriteľné.

Ako hovorí jedna sociologická teória, ľudia žijú v bublinách, v ktorých prijímajú len tie názory, ktoré sú v súlade s ich presvedčením a ostatné odmietajú. Ako teda možno presvedčiť podporovateľov Kotlebovej propagandy o tom, že čo sa deje, je nesprávne?

Tento pocit som mala aj po diskusii v Slobodnom vysielači. Do relácie prišlo mnoho mailov, ktoré boli osočujúce, odcudzujúce, posielajúce ma do horúcich pekiel. Možno moje vysvetľovanie a argumenty boli pre týchto ľudí neprijateľné, ale možno počúvalo x ďalších, ktorí nezavolali a nenapísali. A to sú oni. Ľudia, ktorí mali možno doteraz nejasné presvedčenie a po vypočutí pravdy sa im začnú otvárať oči. Preto som neodmietla ísť do Slobodného vysielača. Dúfala som, že to povedie k rozumnej diskusii.

Takže stále veríte, že zdravý rozum má šancu zvíťaziť?

Určite. Inak by sme tu čoskoro mali občiansku vojnu a pomaly aj tretiu svetovú. Ak malo naše malé divadielko zohrať v tomto vytriezvení nejakú rolu, tak je to napokon dobre. Práve preto sme sa teraz rozhodli robiť diskusie s verejnosťou.

Plánujete aj nejaké premiéry? Je možné, že vznikne na tému kauzy samostatná inscenácia?

Určite vznikne. Už som to aj začala písať a teda uvidíme, čo sa podarí. Ešte to potrebuje zrieť. Z premiér plánujeme  „To, čo sa rodí vo mne“ a potom máme jednu „work in progress“. Všetko ostatné je zastavené. Festival bol nastavený tak, že k nám mali prísť štyria top choreografi. Dvoch z nich sme chceli osloviť pre ďalšiu spoluprácu. Toto nám padlo.

Nad čím ešte uvažujete?

Som rada, že robím tento rozhovor. Všetkých, s ktorými som hovorila, som prosila, aby to takto nenechali. Aby sme si nemysleli, že máme vystarané, že je všetko v poriadku. Zrazu sme totiž zistili, že veľa ľudí si myslí, že peniaze na divadlo sú zbytočné, že robíme nemorálne veci. Ja tomu nerozumiem. Ako je možné, že župan Kotleba hovorí o morálnych hodnotách a tvrdí, že je veriaci človek, rovnako ako ja, ktorá som si istá, že mám ako veriaci človek nejaké hodnoty? Ako je možné, že je aj táto vec postavená do konfliktu?

Žeby „relatívnosť“ pravdy?

Nie. Napísal mi nedávno jeden pán. Vraj si vypočul Kotlebu, pozrel si našu stránku, skonštatoval, že klobúk dole, vyzerá, že sme profesionáli, lenže… každý má svoju pravdu. Tak som nad tým rozmýšľala. Musela som sa na to vyspať, pomodlila som sa a ráno som už mala silu napísať odpoveď. Obaja nemôžeme mať pravdu, určite nie. Hľadala som, čo je pre mňa meradlom pravdy. A zistila som, že ak sa dve pravdy položia na váhu, tak jediným meradlom je láska. Moja životná skúsenosť je taká, že pravda je založená na slobode a láske. Nie na posudzovaní a panovaní  Pán už neodpísal. Viem, že aj ja niekedy pocítim náhlu nenávisť voči tomu, čo nám Marián Kotleba urobil. Ale snažím sa s tým pracovať. Možno toto je to meradlo, na ktoré by mali pozerať ľudia, keď budú zase hľadať pravdu.

(Za rozhovor ďakuje Eva Ježovičová. Rozhovor vznikol ešte pred prepuknutím kauzy pozastavenia grantovej dotácie Bábkovému divadlu na Rázcestí)

 

PROGRAM verejných diskusií, ktoré organizuje Štúdio Tanca v súvislosti s nepodpísaním grantových zmlúv v Divadle Štúdio Tanca:

 

BANSKÁ BYSTRICA  15.októbra 2015, 19:00 hod.

Divadlo Štúdio tanca, Komenského 12, Banská Bystrica

Dni tanca, ktoré sa nekonajú

 

BRATISLAVA  20.októbra 2015,  18:00 hod.

Divadelný ústav, Štúdio 12, Jakubovo nám.12, Bratislava 

Nahota, politika, estetika (v tanci a súčasnom umení)

 

ZVOLEN  18.novembra 2015,  20:00 hod.

DK ŽSR, Zvolen  v rámci festivalu Víkend atraktívneho divadla

Dni tanca, ktoré sa nekonali