MLOKi

Z očí do očí s MLOKmi – počúvanie na dlhé zimné večery

Bratislava je dnes za mojím oknom sivšia než obvykle a izba je kvôli tomu ponorená do príjemného šera. Keď sme boli deti, čakali sme presne na takéto dni. Vedeli sme, že naši nebudú mať protiargumenty a budú musieť vytiahnuť premietačku. Nastali dlhé zimné večery, na ktoré sa vždy odvolávali. V Bratislave premietačku nemám. Aj tak by ma pohyblivé obrázky bavili asi rovnako ako nový status Sama Trnku – intenzívne, ale krátko. Zosumarizujme si to, vonku je škaredo a tma, vnútri je tiež tma, ale celkom pekne. Zostanem doma a budem počúvať archívy rozhovorov Z očí do očí s MLOKmi. Pridajte sa a napíšte mi svoje postrehy. Začíname od najmladšej nahrávky.

Čo spravili Zaki a Julka pre národné divadlo? | Z očí do očí #5

Prvá je silnejúcim dramatickým hlasom generácie Y, druhá zas režisérkou moderného divadelného jazyka a silných ľudských tém. Ich tvorivé prepojenie, ktoré sa zrodilo už na VŠMU, dočasne vyvrcholilo založením vlastnej divadelnej značky s odvážnym názvom – Prešovské národné divadlo. V dvoch inscenáciách, ktoré už v divadle uviedli (Single Radicals, Kindervajco), naznačili príklon ku generačným výpovediam a spoločenským témam, ktoré rezonujú až za hranicami regiónu.

Ako si k sebe dve mladé divadelníčky hľadali cestu? Čo stálo za ideou vzniku Prešovského národného divadla? Čo už pre národné divadlo urobili a čo sa ešte len chystajú urobiť? A majú v pláne dobyť aj svojho o deväťdesiat rokov staršieho brata?

Vedia Veronika a Lydka, že sú nahé? | Z očí do očí #4

„Sme združením dvoch žien, aj keď združenie si hovoríme iba preto, lebo to znie dôstojne.“ (z textu k inscenácii Samson)

Lyd aj Veronika žijú divadlom a divadlo žije nimi. Sú vo vzácnej symbióze. Autorky textov, (bábko)herečky, režisérky – performerky, každá samostatne i obe spoločne tvoria intímne inscenačné výpovede, v ktorých obnažujú svoje duše až na kosť. Všetci, ktorí videli Samsona, Čudnú ženskú či najnovšiu inscenáciu Mama ma má_ _ _ _, vedia, aké dôverné môže byť ich divadlo. Kúsky svojich životov skladajú do fascinujúcej mozaiky. A my sa ako zvláštni voyeuri chodíme na ne pozerať, lebo ich výpovede sú nám čímsi blízke. Ale je to vôbec divadlo(m)?

Prečo mladí tvorcovia, Lukáš a Miro, robia staré drámy? | Z očí do očí #3

Režisér Lukáš Brutovský a dramaturg Miro Dacho pôsobia ako nerozlučná dvojica. Spoločnú reč našli na pôde VŠMU, kde už od prvých krokov spolupráce demonštrovali náklonnosť k poctivej klasike. Ostrovskij, Suchovo-Kobylin a Gorkij im vydláždili cestu k nezlomnej pozícii najmladších a zároveň divadelne atraktívnych interpretátorov klasiky na Slovensku. Bratislava, Nitra, Trnava, Martin patria medzi mestá, ktoré už stihli svojim spoločným talentom zaujať.

Ak vás prepadla otázka, čo vlastne vidia na zaprášených textoch a či ich budú inscenovať až kým ich celkom nevyčerpajú… Ak túžite vedieť, ako si vlastne delia tvorivé roly, ako uvažujú nad textom a priestorom… Ak máte chuť spýtať sa, či sa cítia ako Kremienok a Chocholúšik, alebo aké je škrtať nedotknuteľného Karvaša či Mrštíka, tak neváhajte a vypočujte si diskusiu zo Štúdia 12. Tieto a iné hĺbkové sondy do ich umeleckých duší vypúšťali Maťa Mašlárová s Milom Juránim zo Spolku MLOKi.

Prečo riešia dve ženy, Silvia a Daša, chlap(c)ov v divadle? | Z očí do očí #2

Ak aj vás zaujíma, prečo dve baby robili inscenáciu o Chlap(c)och, kto je námetom pre výtvarnú performanciu Etogramy, ako sa plánujú Silvia s Dašou živiť divadlom a ako sa vysporiadali s tým, že nevyhrali Dosku, túto nahrávku by ste si mali vypočuť. So Silviou Vollmannovou a Dašou Krištofovičovou sa v Štúdiu 12 rozprávali Milo Juráni a Matej Moško z MLOKov.

„Sú mladé a šikovné. Jedna študuje na VŠMU, druhá na DAMU, obe bábkarinu, ale škatuľky ich netrápia a veselo vo svojich projektoch experimentujú. Rady robia autorsky, veď majú milión vlastných tém, tak načo by im boli cudzie. Nenechajú sa odradiť zadaniami, prekážkami, všeobecnou tvorivou skepsou ani nedostatkom peňazí, skrátka robia divadlo a robia ho tak, že napriek nízkemu veku im málo chýbalo, aby za svoju inscenáciu Hola, Madrid! získali cenu Dosky.“

Dvanásť rokov v Dvanástke (Štúdiu 12) | Z očí do očí #1

Štúdio 12 máme v Bratislave už dvanásť rokov. O tom, čo za ten čas pre slovenské divadlo urobili a ako sú so sebou na Jakubovom námestí 12 spokojní, sa MLOKi rozprávali s Mirom Zwiefelhoferom a Marekom Godovičom.

Ak sa vám počúvanie páčilo, alebo ste si príjemne zaspomínali na roky minulé, napíšte nám do komentárov, čo by ste chceli od MLOKov počuť v roku 2017.

Matej Moško

Na strednej škole som tvoril literárne, na VŠMU prišli kritické roky a tvoriť som prestal. Momentálne ma môžete čítať na MLOKoch, na Monitoringu divadiel a občas aj v časopise kød - konkrétne o divadle.

K tvorbe som sa vrátil až na konci štúdia, kedy sme v roku 2012 spoločne s režisérkou Zuzanou Galkovou pripravili v Štúdiu 12 satiru na umelecké teórie "Improvizácia na hrušky". Na jar roku 2013 sme v tom istom priestore premiérovali politický mikromuzikál "Opičí štát". Po týchto dvoch autorských textoch sme v októbri 2013 na Akadémií umení v Banskej Bystrici znova spoločne uviedli inscenáciu Fjodor a bratia (na motívy Bratov Karamazovcov napísala Nina Ivanovna Čerkes).

V rokoch 2012 - 2014 som bol šéfdramaturgom internetového rádia TLIS. V roku 2016 som absolvoval dokrandské štúdium na Ústave divadelnej a filmovej vedy s témou "Od hry s performatívnym základom k umeleckému dielu."

Momentálne fungujem ako tvorca na voľnej nohe. Uvádzam a pripravujem vedomostný kvíz Turban Quiz, glosátorskú show Bratislavský Kaviár a tímovú hru Game of Worlds.

Vyzývam vás: Poďte sa so mnou hrať!