Festivalové stretnutie je v každej podobe a v každom čase darom

Iveta ŠkripkováBábkarská Bystrica 2016

Jubilejný 20. ročník festivalu Bábkarská Bystrica 2016 začína už tento piatok. Opýtali sme sa jeho riaditeľky Ivety Škripkovej na tohtoročné programové lákadlá i na organizátorské nástrahy.

Bábkarská Bystrica nestagnuje. Každým jej ročníkom prinášate niečo nové. Koncept dvojitého impulzu (osobitné sekcie programu pre deti a pre dospelých) je už ustálený. Môžete predstaviť najdôležitejšie novinky 20. ročníka?

Medzi najdôležitejšie novinky patrí TOUR. Konkrétne: festivalové predstavenia v piatich dedinkách a mestečkách banskobystrického kraja. Sú nimi Ostrý Grúň, Divín, Ladomerská Vieska, Braväcovo, Hriňová. Tam všade sa budú konať festivalové predstavenia pre deti a rodičov z danej lokality, s účasťou festivalových hostí. Vrátili sme sa tak ku kočovným koreňom bábkového divadla. Aj vplyvom udalostí, ktorých sme svedkami, akými je nárast extrémizmu, radikalizmu a násilia v komunikácii, sme si uvedomili, že mnoho detí a rodičov nemá možnosť – napriek tomu, že žijeme v 21. storočí – zažiť aktívnu divadelnú kultúru, okrem televízie a jarmokov sa do skutočného divadla nedostanú.
Ďalšou novinkou je aktívna tvorba. Pokračujeme v tendenciách z roku 2014, kedy v rámci festivalu vznikol v réžii Kataríny Aulitisovej site specific projekt Začnite s vysťahovaním pri príležitosti 70. výročia SNP. Tento ročník sme pripravili výtvarno-bábkarský ateliér na Modrom Kameni, v Múzeu bábkarských kultúr a hračiek – s názvom Labyrint snívajúcich predmetov. Ateliér vedie bábkarský režisér a dramatik Robert Jarosz z Varšavy, v spolupráci s Justynou Czarnotou. Prezentácia ateliéru, na ktorom participujú študenti a študentky VŠMU a prihlásení uchádzači zo Slovenska, sa bude konať 4. októbra v Modrom Kameni, v Múzeu.
Po dlhom čase vydávame publikáciu k jubileu festivalu Bábkarská Bystrica – festival všetkých veľkostí.

Koncept „Tour“ pôsobí mimoriadne zaujímavo a odvážne. Aké boli jeho prípravy? Cestovali ste osobne do kultúrnych domov v obciach banskobystrického kraja? Aké boli reakcie ich starostov a vedenia?

Samozrejme, cestovali sme po celom kraji. Predovšetkým naša dramaturgička Monika Tatarková. My s Mariánom Peckom sme sa však tiež osobne vybrali na skusy, konkrétne do Ostrého Grúňa a Modrého Kameňa. Príprava trvala niekoľko mesiacov. Reakcie starostov a starostiek, v obciach, v ktorých hráme, boli priaznivé a veľmi pozitívne. Vždy to záviselo od miesta a od ľudí.

Tento ročník je štvrtým, v ktorom je program pre deti a dospelých striktne oddelený do dvoch osobitných impulzov. Je rozdielny záujem o tieto impulzy? Voči čomu majú diváci väčšie predsudky? Voči tvorbe pre deti, ktorá je často vnímaná ako „len pre deti“, alebo voči bábkarskej tvorbe pre dospelých, ktorá je zase pre mnohých veľkou neznámou?

Diváci majú väčšie predsudky voči tvorbe pre dospelých. Stále vnímajú bábkové divadlo pre dospelých ako niečo neznáme a preženiem, povedzme divné, neadekvátne. V tejto oblasti zostávame na úrovni alfabetizácie a to nielen u bežného diváka, ale aj v rámci odbornej kritiky. Nechcem tým tvrdiť, že neexistujú predsudky, akési mainstreamové zjednodušené predstavy o tvorbe pre deti. Napríklad, že tvorba pre deti je predovšetkým veselá, farebná, rozprávková a happyendová. Ibaže, v tejto línii tvorby sa darí viac presadiť kreatívnosť a hru.

Súčasťou programu je aj konferencia s názvom Umenie na periférii. Čo je jej témou? O akú perifériu ide – geografickú, tematickú...?

Ide o viacero periférií. Nadväzujeme na tému TOUR. Konferencia alebo lepšie povedané diskusia odborníkov a odborníčok by mala priniesť impulzy, ako z týchto periférií vykročiť. Pozvaný hostia budú prezentovať projekty, čo sa ujali a presadili v praxi napriek tomu, že nepatrili spočiatku k divácky zaujímavým. Napríklad ako tvorba pre batoľatá (prednášajúci Roberto Frabetti z Talianska) alebo tvorba na vidieku (prednášajúci Elia Moretti, Divadlo Continuo, Česká republika), alebo stimuly pre pedagógov (prednášajúce Monika Gerbóc, o nemeckom vzdelávacom systéme v divadle pre deti z Nemecka, Miriam Kičiňová o projekte SND atď.) alebo tvorba Fína Rikku Lakonena pre okrajové skupiny. Tieto stimuly by mali povzbudiť jednak k diskusii o možnostiach divadla pri kultivácii periférie a jednak poslúžiť ako impulzy pre samotnú prax.

V akej atmosfére vzniká festival? V Banskej Bystrici už bol jeden medzinárodný festival zmarený... Máte podporu mesta a kraja?

Podporu mesta máme. Mestský úrad s nami spolupracuje veľmi dobre. Rovnako máme podporu kultúrnej komisie BBSK. Evidentné mocenské zásahy do dramaturgie festivalu, alebo voči jeho realizácii zatiaľ neevidujeme. Avšak – našťastie pre tento okamih, na druhej strane žiaľbohu s ohľadom na kontinuitu – špičky súčasného vedenia BBSK nikdy nezaujímala kultúra a divadlo ako dôležitý systémový prvok v myslení a dianí súčasnosti. Nevnímajú ju ako niečo, čo je podstatné pre rozvoj osobnosti človeka, okrem situácie, keď sa z nej dá vytĺcť politický kapitál. (To sa deje opäť – žiaľbohu – nielen v BBSK. Kultúra je v šialenom závoze, nikoho z vplyvných ľudí nezaujíma a jej význam klesá čoraz viac... osobne neviem ako to zvrátiť.) Isteže, lepšia by bola atmosféra podpory a spolupráce, než ľahostajnosť a mlčanie. V každom prípade to svedčí aj o tom, že život plynie a mnoho vecí existuje  bez politikov a političiek. Všetko je odrazom danej situácie, ľudí a nastavenia ich osobných hodnôt. Sme v strehu, ale pracujeme zatiaľ normálne.

Čo ešte musí zvládnuť riaditeľka festivalu týždeň pred jeho spustením?

Milá otázka. Chcete všetko vymenovať? Nielen ja, ale všetci v tíme musíme zvládať veľa vecí súčasne, pracovať v dvoch až troch režimoch. Najdôležitejšie je asi, riešiť veci vecne a stručne, s nadhľadom. A tešiť sa na všetkých, čo prídu. Na to, že festivalové stretnutie je v každej podobe a v každom čase istým darom. (Aj s ohľadom na nemalé financie, čo stojí festival.) A pritom všetkom si musíme byť vedomí a vedomé toho, že nikdy nevieme, ako to dopadne...

 

Rubrika: 

Bibliografický záznam: Dzadíková, Lenka. Festivalové stretnutie je v každej podobe a v každom čase darom. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2016. [cit. 15.11.2018]. ISSN 1339-8113. Dostupné z http://www.mloki.sk/node/620.